NOVÝ VZŤAH

Podcast:

Hoci to znie ako sci-fi, predsa je to len realita súčasnosti. Tisíce ľudí si dnes vytvárajú hlboké emocionálne a romantické putá s virtuálnymi partnermi, ktorých si sami vytvorili pomocou umelej inteligencie. Je to úplne nový fenomén, ktorý svet doteraz nepoznal. Bývalo bežné, že človek si obľúbil nejakého herca alebo herečku, ktorých videl na filmovom plátne či na obrazovke. Hoci sa s nimi v živote vôbec nemusel stretnúť, predsa vedel, že títo ľudia skutočne existujú. No v tomto prípade virtuálni partneri či spoločníci vôbec neexistujú; nie sú to skutoční ľudia ako my; sú to naprogramované počítačové algoritmy. Sú čímsi, čo existuje len na serveri počítača a ukazuje sa na obrazovke. Vyzerajú sympaticky, majú príjemný hlas, vedia sa usmievať, načúvať, ale nie sú skutoční; nedá sa ich dotknúť, chytiť za ruku, ísť s nimi na večeru. Prečo si však ľudia vytvárajú takýchto spoločníkov? Dôvodom je osamelosť a teda túžba po vzťahu a blízkosti. Istá pani Rosanna Ramos z New Yorku dokonca tvrdí, že sa v roku 2023 „vydala“ za takéhoto virtuálneho priateľa. Hovorí o ňom, že ju miluje, nikdy z jeho strany necíti žiadne odsúdenie, nikdy sa s ňou neháda, vie ju oceniť… Nuž, takýto virtuálny spoločník sa správa inak ako my ľudia; je tu 24 hodín denne, 7 dní v týždni, nikdy nemá zlú náladu (pokiaľ mu ju nenaprogramujeme), neodsudzuje, pozorne počúva, nešetrí vďakou. Hoci tento jav zažíva obrovský rozmach, predsa má svoje veľké riziká. Keďže tento virtuálny spoločník nikdy neodporuje, človek stráca schopnosť budovať reálne ľudské vzťahy, ktoré sú často komplikované. Takto sa uzatvára do neskutočného sveta, do bubliny, ktorá môže hocikedy prasknúť. Je to, akoby človek žil iba vo sne, ktorý raz skončí a človek precitne do reality. 

Mnohí sa dnes zaoberajú týmto javom a varujú pred ním. Pozor si musíme dávať aj my, veriaci. Avšak nemali by sme zostať iba pri tom, čoho sa máme varovať. Môže nás to viesť aj k inému vzťahu, ktorý nám možno úplne chýba, alebo sme ho zanedbali. Je to vzťah k Duchu Svätému. Uvedomujem si, že nie je to také jednoduché. Jednak aj z toho, že symboly, v ktorých sa Duch Svätý zjavuje v Písme sú s v výnimkou holubice, všetko neživé symboly: voda, vietor, ohnivé jazyky… A s nimi si človek nedokáže vytvoriť vzťah. Avšak Duch Svätý nie je len nejakým elementom, prvkom, neosobnou silou či kozmickou energiou. Je osobou, treťou božskou Osobou, zosobnenou láskou Otca a Syna. Čo znamená, že je osobou? Znamená to, že sa mu môžeme prihovárať, prosiť ho, ďakovať mu, chváliť ho, nadviazať s ním vzťah, modliť sa k nemu. Ako máme vzťah k Nebeskému Otcovi a Ježišovi, čo je zjavné aj z formulácii našich modlitieb, podobne si môžeme vytvoriť aj vzťah k Duchu Svätému. Ak s tým začneme, nikdy to neoľutujeme. Povzbudiť k tomu nás môže aj skutočnosť, že od krstu sme chrámom Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva, modlí sa v nás, napĺňa nás svojimi darmi. Otvorenie sa Duchu Svätému znamená otvorenie sa realite, ktorá je síce neviditeľná, ale skutočná; prúdeniu božského života. Duch Svätý nás vyvádza z pocitu osamelosti a napĺňa náš život vedomím Božej prítomnosti a blízkosti. 

Hádam najjednoduchšou modlitbou je zvolanie: Príď, Duchu Svätý!, ktoré môžeme opakovať viackrát počas dňa ako strelnú modlitbu. Môžeme pritom prosiť, aby nás naplnil svojimi darmi, ktoré najviac potrebujeme, svojou láskou, silou, pokojom, aby nám dal chuť do života podľa evanjelia, a nemuseli sme sa do toho nútiť. 

Modlime sa:

Bože, Duchu Svätý, vieme, že si darom, v ktorom sa nám dáva sám svätý trojjediný Boh. Príď a naplň naše srdcia túžbou poznať a milovať ťa, aby sme sa tak stále viac otvárali láske a budovali spoločenstvo s Otcom a Synom a našimi bratmi a sestrami. Amen.