RADOSŤ AKO OVOCIE DUCHA SVÄTÉHO

Podcast:

Ešte za čias komunizmu som v jednej kázni počul príklad o existencii Boha. Bohatý turista z Európy príde so svojím sprievodom do Afriky a s domorodým sprievodcom sa vydá na dobrodružnú cestu púšťou. Nastane večer, karavána zastane a rozložia si stany. Keď sú už pripravení na spánok,  sprievodca si kľakne a pomodlí sa. Keď skončí, turista mu posmešne hovorí. „Ja v nijakého Boha neverím. Verím iba to, čo vidím.“ Ráno, keď sa opäť vydávajú na cestu, turista chce ukázať, že je dobrý pozorovateľ a vyzná sa v púšti. Preto hovorí sprievodcovi: „V noci prešla okolo nás karavána„. Sprievodca len neveriacky pokrúti hlavou, a pýta sa: „Ako to vieš? Videl si ju?“ „To nie,“ hovorí turista, „ale ak mi neveríš, pozri sa do piesku – zanechali tu stopy.“ Na to mu domorodec odpovedá: „S Bohom je to podobne. Nevidíš ho, ale všade v prírode môžeš vidieť jeho stopy. Veď celá zem je plná jeho slávy.“ 

Jadrom tohto poučenia je, že existenciu mnohých skutočností spoznávame cez účinky, ktorými sa prejavujú, alebo lepšie, cez stopy, ktoré zanechávajú. Tak je to aj s Duchom Svätým, ktorého tak isto nevidíme. Avšak to neznamená, že nejestvuje a nepôsobí. Sv. Pavol apoštol v liste Galaťanom píše o prejavoch, či stopách, ktoré zanecháva Duch Svätý všade tam, kde pôsobí. Nazýva to „ovocie“ Ducha a píše: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj…“ (Gal 5,22). Radosť tu uvádza ako v poradí „druhé“ ovocie Ducha Svätého, ktoré nasleduje hneď po láske. Radosť je teda vonkajší prejav skrytého pôsobenia Ducha Svätého v nás. Skrze neho sa rozlieva v našich srdciach Božia láska a s ňou sa vlieva do nás aj „kus neba a jeho radosti“. Duch Svätý spôsobuje, že už tu na zemi môžeme zažiť čosi z toho, čo nás v plnosti čaká vo večnosti. 

Pán Ježiš predstavuje Ducha Svätého ako učiteľa, ktorý nás naučí a pripomenie nám všetko, čo nám Ježiš povedal (porov. Jn 14,26). Duch Svätý je teda ako učiteľ, ktorý vie aj odpovedať na otázky a pochybnosti žiaka v škole. Ak sa žiak pýta, prečo trpí, Duch Svätý mu zjavuje, že to má zmysel, lebo ho to premieňa a pripodobňuje Kristovi. Ak sa pýta, ako má žiť, Duch mu ukazuje na Krista, ktorý je Cesta, Pravda a Život. Ak sa pýta, čo je v živote najdôležitejšie, Duch mu odpovedá, že je to obetavá a nezištná láska. Duch nás vždy vedie ku Kristovi a jeho evanjeliu. 

Duch Svätý je v evanjeliu predstavený aj ako Tešiteľ. Pôsobenie Ducha, ktorý prináša útechu, je krásne vyjadrené v starobylom hymne Duchu Svätý príď z neba. Žasneme nad tým, čo všetko musel prežíval autor tohto hymnu, keď svoju skúsenosť s Duchom Svätým vyjadril slovami: „Tešiteľ si najlepší, ó hosť duše najsladší, ty sladké občerstvenie. V práci si poľahčenie, v sparne si ovlaženie, v plači si potešenie…“ A potom ho prosí o nasledovné dary: „Očisť, čo je skalené, zavlaž, čo je znavené, uzdrav, čo je zranené. Ohni, čo je stŕpnuté, zohrej, čo je skrehnuté, naprav, čo je zblúdené...Daj za čnosti odmenu, daj smrť dobrú blaženú, daj nám radosť trvalú.“

Môžeme aj povedať, že tak ako vietor vie rozohnať mraky na oblohe a znova sa ukáže Slnko, tak Duch Svätý svojím vanutím dokáže z našej mysle a srdca odohnať všetky mraky starostí a pochybností a otvoriť nám pohľad na Boha, na jeho lásku, milosrdenstvo a blízkosť.

Možno sú nám známe slová metropolitu grécko – ortodoxnej Cirkvi z Antiochie, Ingátia IV. Hazima, (1921-2012), ktorými vystihol dôležitosť Ducha Svätého v živote kresťana. Povedal: „Bez Ducha Svätého je Boh ďaleko, Kristus zostáva v minulosti, evanjelium je mŕtvym slovom, Cirkev je iba organizáciou, autorita nadvládou, misie propagandou… kresťanské konanie otrockou morálkou.“ Ak by sme chceli parafrázovať tieto jeho slová, mohli by sme povedať: „Bez Ducha Svätého by bola radosť len chvíľkovým potešením, náš život jednou veľkou starosťou, naša budúcnosť nevyriešiteľnou hádankou. Bez neho by sme nevedeli, že sme milovaní synovia a dcéry nášho nebeského Otca, neboli by sme schopní konať to, čo Boh od nás chce a čo sa mu páči. Bez neho by sme boli bez nádeje a radosti; bez neho by bolo všetko inak v našom živote.“

Ak teda túžime po radosti, máme sa na koho obrátiť. A ak ju prežívame, vieme, komu máme za ňu poďakovať – Duchu Svätému. 

Modlime sa:

Bože, Duchu Svätý, radosť je tvojím dychom v nás. Daj nám milosť vnímavosti na tvoje podnety, aby sme zakusovali ovocie tvojho pôsobenia v nás a raz prišli do večnej radosti v nebi. Amen.