RADOSŤ ROZDÁVANÍM RASTIE

Podcast:

Počas bohosloveckých štúdií v Bratislave sme mávali aj pravidelné duchovné obnovy. Doteraz si pamätám na jednu z nich, ktorú viedol páter Angelus, kapucín. Bol to obľúbený ľudový kazateľ, známy medzi veriacimi svojimi „trojkami“. Čo boli tieto „trojky?“ Boli to tri rovnaké písmená, ktorými začínali tri slová, okolo ktorých zostavil svoju kázeň. Napríklad „trojka“ na písmeno „o“ bola: obeta otvára oči. Alebo na písmeno „s“: seminár semenište svätých. Takto si to ľudia mohli ľahko zapamätať. Spomínam si, že nám kázal aj o „trojke“ na písmeno „r“. Znela: radosť rozdávaním rastie. Takto nás chcel priviesť k tomu, aby sme okolo seba šírili radosť a pomáhali iným objaviť a zakúsiť radosť. 

Myslím, že šírenie radosti je nadčasové posolstvo a úloha, ktorá sa týka práve nás kresťanov. Veď kto už má svetu prinášať radosť, ak nie my, ktorí sme uverili v Ježiša a zasvätili mu svoje životy? A kto už na svete má lepšie vedieť, čo je pravá radosť, ak nie my, kresťania? Naša radosť je vlastne svedectvom o Ježišovi, o tom, že žije a že je stále prítomný vo svete; o tom, že sme v ňom našli nový život. 

Páter Angelus nebol jediný, kto pozýval k šíreniu radosti. Robili tak mnohí pred ním a robia tak aj mnohí po ňom. Napr. münsterský kardinál Clemens von Galen (1878-1946), neohrozený odporca nacizmu, sa prihováral veriacim, ktorí prežili hrôzy druhej svetovej vojny, týmito slovami: „Aké krásne by bolo, keby sa všetci kresťania pridŕžali tejto zásady: robme si navzájom toľko radosti, koľko len dokážeme. Veď čím neradostnejší je tento svet, čím temnejšie sú mračná, ktoré sa nad ním vznášajú a zatieňujú ho, tým dôraznejšie by sme sa mali práve my kresťania, ktorí žijeme v znamení evanjelia, zasadzovať o radostnú zvesť; tým usilovnejšie by sme sa mali snažiť všade okolo seba šíriť svetlo a radosť.“

Ako však šíriť radosť? V španielčine majú príslovie, ktoré hovorí, že zdieľaná radosť je dvojnásobná radosť a zdieľaná bolesť je polovičná bolesť. Ide jednoducho o to, aby sa človek zaujímal o svojho blížneho a chcel mu priniesť čosi dobré. Bez opravdivého záujmu o dobro druhého človeka a bez túžby, pomôcť mu, sa len ťažko dá šíriť radosť. 

Pápež František sa obšírne venuje téme šírenia radosti v apoštolskej exhortácii Radosť Evanjelia, kde píše: „Dobro má vždy tendenciu šíriť sa… Preto ten, kto túži žiť dôstojne a plnohodnotne, nemá inú možnosť, než všímať si druhých a snažiť sa o ich dobro. Život sa posilňuje darovaním a oslabuje izoláciou a pohodlnosťou. Keď Cirkev pozýva na úlohu evanjelizovať, nerobí nič iné než to, že kresťanom ukazuje pravý dynamizmus ich osobnej realizácie: ‚Tu objavujeme hlboko siahajúci zákon: náš život rastie a dozrieva v takej miere, v akej ho dávame k dispozícii životu druhých.‘ Preto by sa hlásateľ evanjelia nemal stále tváriť ako na pohrebe… Nech dnešný svet počuje radostnú zvesť – po ktorej s úzkosťou i nádejou túži – nie od smutných, malomyseľných, netrpezlivých alebo bojazlivých hlásateľov evanjelia, ale od takých, ktorých život žiari horlivosťou; od takých, ktorí už sami zakúsili Kristovu radosť“ (porov. EG 9.10)

Každý z nás šíri čosi do svojho okolia. Niekto sa podobá muche, ktorá sadá na všetko nečisté a zahnívajúce a roznáša bacily a choroby. Iný sa zas podobá včele, ktorá nielenže sadá na kvety a opeľuje ich, ale aj zbiera nektár, nosí ho do úľa, kde sa z neho stane med. Skúsme si položiť otázku: Čo vlastne šírim do svojho okolia? A ak chcem naozaj žiť verne evanjelium, a byť svetlom, ktoré svieti aj iným, je vhodné sa pýtať: Ako by som mohol niekomu priniesť radosť? Čo by ho potešilo? 

Modlime sa: Pane Ježišu, pozývaš nás, aby sme konaním dobra „svietili“ vo svete a ľudia tak mohli oslavovať Nebeského Otca. Daj nám milosť, aby sme sa zaujímali o dobro iných a jeho konaním šírili vo svete radosť. Amen.