TÝŽDEŇ MODLITIEB ZA POVOLANIA / Piaty deň

TÝŽDEŇ MODLITIEB ZA POVOLANIA / Piaty deň

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša 24, 13-17. 30-34

V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: “O čom sa to cestou zhovárate?” Zastavili sa zronení. …. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: “Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?” A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: “Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.”


Z posolstva Svätého Otca Františka k svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania

Ježiš ide po našom boku. Pred otázkami, ktoré vyvstávajú v srdci človeka a výzvami, ktoré prináša realita, sa môžeme cítiť bezradní, bez dostatočnej energie a nádeje. Je tu riziko, že kresťanské misie sa budú javiť ako číra, neuskutočniteľná utópia, alebo aspoň ako niečo, čo presahuje naše sily. Ak však kontemplujeme vzkrieseného Ježiša, ktorý kráča po boku emauzských učeníkov (porov. Lk 24, 13 – 15), naša nádej môže znovu ožiť. V tejto evanjeliovej udalosti nachádzame skutočnú „liturgiu cesty“, ktorá predchádza liturgiu slova a lámania chleba a ktorá nám hovorí, že pri každom našom kroku je Ježiš po našom boku. Dvaja učeníci – zranení pohoršením kríža – sa vracajú domov cestou porážky: v srdci si nesú zlomenú nádej a neuskutočnený sen. Radosť evanjelia u nich nahradil smútok. Čo urobí Ježiš? Nesúdi ich, ide s nimi po tej istej ceste a namiesto vytvorenia múru, otvorí cestu. Pomaly premieňa ich malomyseľnosť. Keď im hlása slovo a láme chlieb, zapaľujú sa im srdcia a otvárajú oči. Rovnako ani kresťan nie je pri plnení misionárskeho záväzku sám, ale aj v námahách a nepochopeniach zakusuje, „že Ježiš s ním kráča, s ním hovorí, s ním dýcha, s ním pracuje. Cíti, že živý Ježiš je s ním uprostred misijného poslania“ (apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 266).

Otče náš…

Modlitba za povolania

Verím, Pane, že ma voláš ku šťastiu,
k novému životu a k nebu, ktoré sa začína tu na zemi;
k životnému stavu, k poslaniu vo svete,
k ľuďom a ku spoločenstvu,
ktorá siaha až do neba.

Verím, Pane, že ma voláš,
a predsa tvoj hlas nepočujem často.
Daj, aby som ťa počul a porozumel tvojim slovám.
Priťahuj ma, aby som ťa hľadal a našiel.
Prebuď vo mne túžbu prijať ťa kdekoľvek,
kde sa dvaja alebo traja spoja v tvojom mene.
Pošli mi ľudí, ktorí o tebe budú vydávať pravdivé svedectvo,
aby som od Teba mohol prijať pravdu o sebe samom,
o šťastí, o novom živote a o nebi,
ktorá sa začína tu na zemi. Amen.

(Georg Lengerke)





Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom. (Na automatický odber "Zamyslení na každy deň" je potrebné sa prihlasiť samostatne cez formulár na podstránke Zamyslení.)

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie