Podcast:
Dnes Cirkev slávi slávnosť Najsvätejšej Trojice, ktorá je jedným z najzákladnejších pojmov a základným princípom našej viery.
Ako katolíci vyslovujeme meno Najsvätejšej Trojice mnohokrát. Pozrime sa, ako toto tajomstvo prežívame v našom každodennom živote. Zvyčajne začíname všetky naše modlitby, v kostole aj v súkromnom živote, vzývaním mena Trojice: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ a taktiež ukončujeme modlitby oslavou Trojice. Pri tom robíme aj znamenie kríža, ktorým sa symbolicky dotýkame čela, symbolicky celej hlavy, hrude, symbolicky srdca a ramien, symbolicky celého tela. Myslím si, že je to silný symbol pozývania Boha, aby bol v našich myšlienkach, v našich pocitoch a emóciách a aby bol našou silou, inými slovami, aby bol v nás a skrze nás. Zároveň vnímame, že všetky sviatosti sa udeľujú v mene Najsvätejšej Trojice, čo nám pripomína, že aj jednotlivé etapy nášho života sú živené prítomnosťou Najsvätejšej Trojice.
Keď sme tak veľmi spojení a naplnení milosťou Svätej Trojice, je našou povinnosťou vynaložiť úsilie, aby sme sa o tomto našom prekvapujúcom Bohu, ktorého nám Ježiš predstavuje ako milujúceho Otca, dozvedeli trochu viac. Dnes Ježiš nepoužíva pojem Trojica, ale zjavil nám prítomnosť Otca, ktorého s láskou nazval Abba, a prítomnosť Ducha Svätého, ktorého nazval Zástancom.
Keď sa pozrieme na dnešné čítania, podávajú nám krásny obraz Svätej Trojice. Nosnou témou všetkých troch čítaní a dnešného žalmu je vyliatie Lásky Trojjediného Boha na ľudstvo. A to je krásne zachytené v tomto evanjeliovom úryvku: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jediného Syna“ (Jn 3, 16).
My, ako Kristovi nasledovníci, sme pozvaní robiť to isté predovšetkým tým, že budeme milovať tak, ako Boh miluje nás. Sme povolaní milovať bezpodmienečne tam, kde sa neopätuje žiadna láska a kde sa niekedy dokonca prejavuje nenávisť. Na druhej strane si musíme byť vedomí aj toho, že sme stvorení v láske, aby sme boli spoločenstvom milujúcich osôb, tak ako sú Otec, Syn a Duch Svätý zjednotení v láske. Odo dňa krstu patríme Otcovi, Synovi a Duchu Svätému.
Dovoľte mi teraz položiť niekoľko otázok: uvažujeme nad tajomstvom Svätej Trojice v našom živote? Ako veľmi sme túto ohromujúcu skutočnosť zažili vo svojom každodennom živote? Je to len raz do roka na slávnosť Najsvätejšej Trojice, keď o tomto tajomstve počúvame?
Spomínam si na krátky príbeh, ktorý mi rozprával misionár, ktorý počas jednej zo svojich ciest domov, našiel krásne slnečné hodiny. Vzal si ich so sebou do svojej misijnej lokality, kde ľudia nikdy predtým slnečné hodiny nevideli. Náčelník kmeňa požiadal misionára, aby takúto krásnu vec umiestnil uprostred dediny. Dedinčania boli fascinovaní, že im dokáže ukázať denný čas. Po určitom čase, čo misionár strávil v tejto misii a bol rád, že dal ľuďom niečo cenné, aby vedeli, koľko je hodín, odišiel do inej dediny. Keď sa po niekoľkých týždňoch do dediny vrátil, čakalo ho prekvapenie. Obyvatelia dediny postavili nad slnečnými hodinami stan, aby ich ochránili pred dažďom a slnkom!
Ako sme na tom my? Postavili sme si stan nad tajomstvom Trojice, namiesto toho, aby sme s ňou prežívali všetky okamžiky nášho života? Považujeme tajomstvo tejto obdivuhodnej pravdy za samozrejmosť? Ak nie, potom môžeme radostne zvolávať: „Sláva Otcovi, Synovi a Duchu Svätému, Bohu, ktorý je, ktorý bol a ktorý má prísť.“
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
