Podcast:
V 80. rokoch pôsobil v Manile slávny protestantský pastor menom Ronald Remy. Bol to veľmi charizmatický kazateľ. Jedného dňa sa však postaral o rozruch, keď verejne vyhlásil, že Ježiša miluje viac, ako svoju manželku. Svoje slová aj vysvetlil, keď na otázku novinárov odpovedal, že reaguje na požiadavku evanjelia, ktorého je hlásateľom.
Dnešné evanjelium nám hovorí, že Ježiš kladie tú istú požiadavku svojim apoštolom. Žiada, aby ho milovali viac, ako svojho otca alebo matku, svojho syna alebo dcéru, aby vzali svoj kríž a nasledovali ho. Prvá reakcia, ktorá by nás pravdepodobne napadla, je… fíha!!! Naozaj by som to mohol urobiť? Som ochotný odovzdať svoj život Ježišovi?
V stredomorskej kultúre je celkom bežné, že určitá skupina ľudí mala akéhosi „patróna“ a bola od neho závislá vo všetkom, čo potrebovala. V evanjeliu teda vidíme, že Ježišova žiadosť nie je v skutočnosti až taká nezvyčajná. Prisľúbil, že čokoľvek, čo urobia svojim bratom a sestrám, nech je to akokoľvek malé, bude im odmenené. Ale zároveň je tu aj požiadavka, aby ich vernosť Ježišovi bola nespochybniteľná, a aby dokonca prevyšovala to, čo dajú svojim rodičom a deťom, ak nejaké majú.
Ak skúmame život učeníkov, presne takto si počínali. Táto skupina mužov, ktorú si Ježiš vybral, opustila všetko, aby ho nasledovala. V evanjeliu sme videli, ako Pán povolal Petra, Ondreja, Jakuba a Jána, keď lovili ryby a opravovali siete, a oni opustili všetko, aby ho nasledovali. V prípade Jakuba a Jána dokonca opustili svojho otca, ktorý sa zaoberal obchodovaním s rybami, a nasledovali Ježiša. Peter mal určite ženu a niekoľko detí a všetko to opustil, aby ho nasledoval. Môžeme si pripomenúť aj povolanie Matúša, mýtnika, človeka, ktorý sa obohatil tým, že podvádzal ľudí na daniach a spolupracoval s Rimanmi. Aj on bol Kristom povolaný a kvôli tomu zanechal všetko, vrátane svojho bohatého životného štýlu a nasledoval Ježiša. To isté by sa dalo povedať aj o ostatných učeníkoch, hoci o tom, ako boli povolaní, sa v evanjeliách nepíše. Rozhodne však museli priniesť obetu, že nebudú so svojími rodičmi, manželkou a deťmi, aby mohli byť s Ježišom.
Po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní sa učeníci nevrátili k svojmu starému spôsobu života, hoci bol moment, najmä pred Kristovým zmŕtvychvstaním, keď o tom uvažovali. Pokračovali v tom, čo začal Ježiš. Budovali kresťanské spoločenstvá, mali svojich učeníkov a nasledovníkov a napomáhali rastu prvotnej Cirkvi. A keď Ježiš povedal, že vezmú svoj kríž, presne to urobili. Žili život v prenasledovaní. Viedli svoje vlastné kresťanské cirkvi, aby boli silné a odolali posmechu pohanov a niektorí z nich sa pre Cirkev dokonca vzdali života. Všetci učeníci, okrem Jána, zomreli mučeníckou smrťou. Peter niesol svoj vlastný kríž a bol ukrižovaný dolu hlavou, pretože bol presvedčený, že nie je hoden zomrieť rovnakým spôsobom ako Kristus. Ondrej bol podľa tradície ukrižovaný na kríži v tvare písmena X. O Bartolomejovi sa hovorí, že bol pred sťatím zaživa stiahnutý z kože. Tomáš sa dostal dokonca až do Indie a bol na smrť prebodnutý kopijou. Ján, hoci zomrel na starobu, si tiež užil svoj podiel mučenia tým, že bol vyhnaný na ostrov Patmos.
A čo my? Sme tiež ochotní urobiť to isté? Možno nie všetci z nás by zomreli mučeníckou smrťou, ale všetci sme povolaní byť svedkami Krista a niesť jeho kríž. Sme povolaní odovzdať všetko Kristovi. Sme povolaní milovať ho viac, než kohokoľvek iného. Je to až nepredstaviteľné a náročné voči Kristovi? Ani nie, veď aj sám Ježiš povedal: „Ak niekto hovorí: Milujem Boha a nenávidí svojho brata, je klamár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, nie je schopný milovať Boha, ktorého nevidí.“ Preto, aby sme mohli milovať Ježiša, musíme milovať svojho otca, matku, syna, dcéru, cudzinca, chorého, väzňa, odmietnutého, dokonca aj svojich nepriateľov.
A ako povedal Ježiš v dnešnom evanjeliu, aj keby sme urobili len tú najmenšiu vec, dostaneme odmenu. Usilujme sa teda milovať blížneho nie preto, že za to dostaneme odmenu, ale preto, že je to správne.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
