Podcast:
Jedného dňa som si prezeral svoju facebookovú stránku, spomína P. Ibara SVD, a uvidel som krásny citát: „Boh na naše modlitby nehovorí NIE. Boh má tri odpovede: buď povie ÁNO, alebo NESKÔR, alebo MÁM LEPŠÍ NÁPAD.“
Kanaánska žena z dnešného evanjelia sa nevzdáva, aj keď bol Ježiš na ňu tvrdší.
Ježiš cestoval do oblastí Týru a Sidonu. Tieto miesta boli pohanskými územiami. Židia, najmä tí ultranacionálni, by sa nikdy nerozprávali s nikým, kto nebol Žid. Ale Ježiš sa stal i v tejto oblasti pomerne známym, a tak nebolo prekvapujúce, že sa naňho obrátila istá kanaánska žena, aby jej dcéru vyliečil z trápenia démonom. Prekvapivo ju Ježiš niekoľkokrát odmietol a trval na tom, že prišiel len k „strateným ovciam z domu Izraela“.
Matúš, autor dnešného evanjelia, spočiatku vykreslil Ježiša ako osobu poslanú len pre Židov. V prvej časti Ježišovho pôsobenia sa zdalo, že skutočne jeho jediným záujmom je židovský národ. V celých predchádzajúcich kapitolách Matúšovho evanjelia sa zdá, že je to tak. Ježiš sa stýkal so Židmi a slúžil im, liečil ich chorých a dával im jesť. Kvôli tejto epizóde sa však veci začnú meniť.
Ježiš žene povedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ Žena mu povedala: „Áno Pane, ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ V tomto úryvku Ježiš hovorí o židovskom národe ako o deťoch a o pohanoch, presnejšie o kanaánskom národe, ako o psoch, alebo v niektorých prekladoch o domácich psoch, či šteňatách. Ale táto žena, možno z číreho zúfalstva má odpoveď: „Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ V židovskej kultúre Židia jedli rukami, a keď sa im ruky od jedla príliš zašpinili, utierali si ich kúskami tenkého chleba a hádzali ich pod stôl, kde ich žrali psy. Inými slovami, kanaánska žena vedela, aké je jej miesto v očiach Ježiša a jeho spoločnosti. Ona si nepýtala jedlo; pýtala si kúsky tenkého odhodeného chleba. Verila, že nie je príliš veľa žiadať od Ježiša, aby priniesol liek pre jej dcéru. A s touto obrovskou vierou sa jej želanie splnilo.
Matúšovo evanjelium bolo určené pre jeho komunitu s takmer rovnakým pomerom židovských a pohanských kresťanov. Evanjelista si je vedomý, že židovskí kresťania veria, že Ježiš prišiel na tento svet, aby zachránil iba Židov. Matúš však prostredníctvom tejto epizódy z Ježišovho života pohotovo poukázal na to, že Ježiš zmenil aj chápanie svojho poslania a že jeho misia nejestvuje len u Židov, ale je určená aj pohanom. A to je ešte zreteľnejšie v dvoch príbehoch o nasýtení zástupov. V príbehu o nasýtení (Mt 14, 15 – 21) bolo zvyškov 12 košov, pričom 12 košov je symbolom 12 kmeňov Izraela. V druhom príbehu (Mt 15, 29-39) bolo zvyškov v siedmich košoch. Sedem košov je symbolom všetkých ľudí, Židov aj pohanov, pretože Židia verili, že sedem je úplné číslo, číslo symbolizujúce všetkých.
Uzdravenie dcéry kanaánskej ženy nás učí dve veci. Po prvé, aby človek prejavil veľkú vieru; tzv. mal by byť schopný vytrvalo a neodbytne prosiť Boha. A veríme, že ak by daná potreba bola dobrá pre nás, Boh by naše modlitby splnil. Po druhé, musíme pamätať na to, že Božia láska a milosrdenstvo sú bezhraničné. Božia láska je daná všetkým ľuďom, či už sú to židia, kresťania, moslimovia, ateisti a ďalší. Nikdy si nemôžeme nárokovať Boha len pre seba, ale musíme byť schopní zdieľať Božiu vôľu so všetkými mužmi a ženami.
Dúfajme, že dnešné evanjelium nás urobí vytrvalejšími v našej viere a zároveň otvorí našu myseľ pre dialóg s inými vierovyznaniami, pretože náš Boh je tu pre všetkých.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
