Evanjelium:
„Ježiš začal svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“ On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.““ (Mt 16,21-27)
Podcast:
Zamyslenie:
Získať svet. Kto by po tom netúžil? Chceme mať vplyv, byť rešpektovaní, niečo znamenať, niečo vlastniť, rozhodovať. Človek odjakživa sníva o tom, že bude stáť hore, nie dole; že bude pánom, nie služobníkom. A práve v tejto chvíli Peter nerozumie Ježišovi. Ježiš mu oznamuje, že pôjde do Jeruzalema, bude trpieť a zomrie. Peter ho však zastavuje: „To sa ti nesmie stať!“ Veď predsa Mesiáš má zvíťaziť! Má byť silný, mocný, rešpektovaný. Peter ešte stále premýšľa podľa logiky sveta: víťazstvo znamená nemať kríž.
A Ježiš mu odpovedá neuveriteľne tvrdo: „Choď mi z cesty, satan!“ Prečo? Lebo Peter chce Ježišovi dobre, ale chce mu dobre podľa ľudských predstáv. Chce kráľa bez kríža, víťazstvo bez obety, moc bez služby. A práve tu sa láme aj náš spôsob premýšľania. Koľkokrát si myslíme, že svet získame tým, že nad ním budeme mať moc? Že ho presvedčíme silnejším hlasom, väčším vplyvom, peniazmi, postavením, funkciou, majetkom či politickou silou. Že keď budeme mať dosť nasledovníkov, dostatočne veľký dosah alebo dostatok prostriedkov, konečne niečo zmeníme. Ježiš však hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ To je zvláštna cesta k víťazstvu. Nie ovládnuť, ale slúžiť. Nie vlastniť, ale darovať. Nie byť nad druhými, ale byť pre druhých.
A možno práve preto kresťanstvo prehráva v očiach sveta vtedy, keď sa príliš podobá svetu. Keď Cirkev začne viac zápasiť o moc než o človeka. Keď kresťanovi viac záleží na tom, aby mal pravdu, než aby druhému pomohol. Keď chceme mať vplyv, ale nechceme niesť kríž. Keď chceme meniť spoločnosť, ale nechceme slúžiť konkrétnemu človeku, ktorý stojí vedľa nás. Ježiš nás neposiela svet ovládnuť. Posiela nás svetu slúžiť. A paradoxne práve tak sa svet získava.
Veď kto získal svet viac než Ježiš? Nemal palác, armádu ani politickú moc. Nemal majetok, ktorý by po ňom zostal. Jeho ruky boli rukami služobníka. Dotýkal sa malomocných, prijímal odmietaných, umýval nohy učeníkom, sýtil hladných, uzdravoval chorých, odpúšťal hriešnikom. A napokon na kríži dal všetko. Jeho trónom sa stal kríž. A predsa práve tento Ježiš získal svet. Nie silou, ale láskou. Nie vládnutím, ale službou. Nie tým, že si svet privlastnil, ale tým, že sa mu celý daroval. To je kresťanský paradox: človek môže svet získať tým, že sa ho prestane snažiť vlastniť. Môžeme získať ľudí nie tým, že ich prinútime, aby nás nasledovali, ale tým, že im budeme stáť po boku. Môžeme získať spoločnosť nie krikom o tom, čo je na nej zlé, ale vlastným príkladom dobra. Môžeme získať rodinu nie tým, že si vynútime autoritu, ale tým, že budeme ochotní obetovať svoj čas, pohodlie a ego. Môžeme získať dôveru človeka nie tým, že ho ovládneme, ale tým, že mu pomôžeme, keď nás nepotrebuje pre náš prospech, ale pre svoj život.
A ešte viac: služba získava nielen tento svet, ale aj ten večný. Ježiš sa pýta: „Čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?“ Môžeme mať kariéru, peniaze, úspech, postavenie, uznanie, majetok a tisíce ľudí, ktorí poznajú naše meno. Ale ak sme pritom stratili schopnosť milovať, slúžiť, odpúšťať a darovať sa, získali sme možno veľa – a zároveň sme prišli o to najdôležitejšie. Na konci totiž nebude rozhodujúce, koľko sveta sme ovládli. Ale koľko lásky sme doň vložili. Ježiš hovorí, že Syn človeka príde v sláve a „odplatí každému podľa jeho skutkov“. Nie podľa počtu titulov. Nie podľa veľkosti majetku. Nie podľa toho, koľko ľudí sme dokázali ovládať. Podľa skutkov. Preto ak chceme získať svet, začnime službou. Nie túžbou po moci, ale ochotou pomôcť. Nie otázkou: „Čo z toho budem mať?“ ale: „Komu môžem byť dnes užitočný?“ Lebo svet nakoniec nezmenia tí, ktorí ho najviac vlastnia. Svet menia tí, ktorí sú ochotní sa preň darovať. A kto svoj život takto rozdáva pre Krista, ten ho nestráca. Nachádza ho.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Odporúčame pozrieť:
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
