Evanjelium:
Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“
Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán. (Mt 18,21-19,1)
Podcast:
Zamyslenie:
Petrova otázka z dnešného evanjelia „koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší?“ (Mt 18,21) by dnes mohla znieť aj takto: Týchto ľudí mám veľmi rád… vidím aj ich rozmary a zlozvyky. Neustále ma rozčuľujú, nevšímajú si ma, správajú sa sebecky. A tak je to nie raz, ale deň čo deň. Pane, ako dlho ich musím trpieť?
Ježiš nám odpovedá podobenstvom o dvoch zadlžených sluhoch. Obaja hovoria to isté: „Pozhovej mi“ (Mt 18,26.29). Ale zatiaľ čo násilné správanie nemilosrdného sluhu, ktorý chytil pod krk svojho spolusluhu a vrhol ho do žalára kvôli malému dlhu, ho priviedlo k mravnej a ekonomickej skaze, kráľova trpezlivosť nielen zachránila dlžníka, jeho rodinu a majetok, ale aj vyzdvihuje kráľov charakter a zabezpečí mu dôveru jeho dvora.
Kráľovo správanie opísané Ježišom je ozvenou slov žalmistu: „Ale ty si milostivý a my ti chceme v bázni slúžiť.“ (Ž 130,4). Je samozrejmé, že proti nespravodlivosti sa musíme postaviť – a ak je to potrebné, musíme použiť aj silu – lebo nečinné tolerovanie zla je prejavom otupenosti alebo zbabelosti. Spravodlivý hnev je však dobrý iba vtedy, keď nie je vyvolaný sebectvom, hnevom alebo hlúposťou, ale pramení z úprimnej túžby brániť pravdu. Pravá kresťanská trpezlivosť nám umožňuje znášať v duchu milosrdenstva protirečenia, slabosti, neprívetivosť a nevhodné požiadavky ľudí, situácie alebo veci. Byť trpezlivý znamená ovládať seba samého. Ľudia, ktorí sa ľahko urazia alebo rýchlo rozčúlia, nemôžu byť trpezliví, lebo im chýba rozvážnosť a sebaovládanie.
Trpezlivosť je kresťanská čnosť, pretože je súčasťou samotného posolstva nebeského kráľovstva. Je formovaná skúsenosťou našich vlastných zlyhaní. V tomto duchu nás povzbudzuje sv. Pavol slovami: „znášajte sa navzájom a odpúšťajte si“ (Kol 3,13). Sv. Peter nám zasa pripomína, že „zhovievavosť nášho Pána“ (2Pt 3,15) nám dáva príležitosť získať spásu.
Pripomeňme si, koľko ráz nám dobrý Pán odpustil v spovedi. Bolo to sedem ráz? Sedemdesiat sedem ráz? A možno ešte viac!
Myšlienky k dnešnému evanjeliu:
- „Ak hľadáš príklad trpezlivosti, potom ten najlepší nájdeš v kríži. Veľká bola Kristova trpezlivosť na kríži.“ (sv. Tomáš Akvinský)
- „Pán si dáva na čas. Ale aj on, vo vzťahu s nami, má veľa trpezlivosti. A čaká na nás až do konca života! Spomeňme si na dobrého zločinca, ktorý až na samom konci spoznal Boha.“ (pápež František)
- „… laici … sú obdivuhodne povolaní a uspôsobení, aby sa v nich rodilo čoraz hojnejšie ovocie Ducha. Lebo všetky ich skutky, modlitby a apoštolské podujatia, manželský a rodinný život, každodenná práca, duchovné a telesné zotavenie, ak sa konajú v Duchu, ba aj životné ťažkosti, ak sa trpezlivo znášajú, stávajú sa ‚duchovnými obetami, príjemnými Bohu skrze Ježiša Krista‘ (1 Pt 2, 5), ktoré sa pri slávení Eucharistie nábožne prinášajú Otcovi spolu s obetou Pánovho tela…“ (Katechizmus Katolíckej Cirkvi 901)
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Odporúčame pozrieť:
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

