ZAMYSLENIE
NA SVIATOK PREMENENIA PÁNA

Evanjelium:

Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“ (Mt 17, 1-9)

Podcast:

Zamyslenie:

Istý človek sa raz vybral so skúseným sprievodcom na vysoký vrch. Výstup bol náročný, cesta strmá a počasie sa neustále menilo. Keď konečne dosiahli vrchol, oblaky sa na chvíľu rozostúpili a pred nimi sa otvoril nádherný výhľad. Muž zostal stáť v úžase a povedal:„Najradšej by som tu zostal. Tu hore sa mi zdá všetko jasné. Tu zabúdam na svoje problémy.“ Sprievodca sa usmial a odpovedal: „Na vrchol sme nevystúpili preto, aby sme tu zostali. Vystúpili sme sem, aby sme pri zostupe vedeli, ktorým smerom máme ísť.“

Podobnú skúsenosť prežili Peter, Jakub a Ján. Ježiš ich vzal so sebou „na vysoký vrch do samoty“. Tam sa pred nimi premenil: „tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo“ (Mt 17, 2). Učeníci na chvíľu uvideli to, čo bolo ich očiam dovtedy skryté. Videli Ježišovu slávu. Uvideli, že ich Učiteľ nie je iba človekom, ktorého nasledujú po prašných cestách Galiley. Je milovaným Božím Synom. Peter bol týmto okamihom taký uchvátený, že povedal: „Pane, dobre je nám tu“ (Mt 17, 4). Chcel postaviť tri stánky a zostať na vrchu. Chcel si túto krásnu chvíľu uchovať. Aj my máme vo svojom živote chvíle, keď môžeme povedať: „Pane, dobre je nám tu.“ Môže to byť počas modlitby, na púti, pri svätej omši, v tichu kostola alebo pri stretnutí s človekom, cez ktorého sme zakúsili Božiu blízkosť. V takých chvíľach sa nám verí ľahšie. Zdá sa nám, že Boh je blízko a všetko má zmysel. Tieto chvíle sú vzácne. Boh nám ich však nedáva preto, aby sme sa v nich ukryli pred životom. Dáva nám ich ako svetlo na cestu, ktorá pokračuje aj pod vrchom.

Učeníkov čakal zostup. Čakali ich chvíle nepochopenia, utrpenia a strachu. Čakala ich aj Golgota, kde Ježišova tvár už nebude žiariť ako slnko, ale bude pokrytá krvou a bolesťou. Práve preto im Ježiš ukázal svoju slávu. Chcel, aby si v temnote spomenuli na svetlo. Z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho“ (Mt 17, 5). Boh nepovedal učeníkom, aby všetkému rozumeli. Nepovedal im, že ich cesta bude vždy ľahká. Povedal im: „Počúvajte ho.“ Počúvať Ježiša znamená dôverovať mu aj vtedy, keď nevidíme jeho žiarivú tvár. Znamená to prijať jeho slovo aj vtedy, keď nás vedie cestou odpustenia, obety, pokory alebo trpezlivosti. Znamená to veriť, že Ježiš vie, kam nás vedie, aj keď my vidíme iba najbližší krok.

Keď učeníci počuli Boží hlas, padli na tvár a veľmi sa báli. Ježiš ich však nenechal ležať v strachu. „Pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: ‚Vstaňte a nebojte sa!‘“ (Mt 17, 7). Je to jedno z najkrajších miest tohto evanjelia. Ježiš neprichádza s výčitkou. Prichádza bližšie. Dotýka sa vystrašených učeníkov a dvíha ich. Aj nám niekedy strach berie silu. Bojíme sa budúcnosti, choroby, samoty, zlyhania alebo straty. Možno máme pocit, že sme padli a nedokážeme pokračovať. Ježiš však prichádza aj k nám. Dotýka sa nás prostredníctvom svojho slova, Eucharistie, modlitby i ľudí, ktorých nám posiela. A hovorí: „Vstaňte a nebojte sa!“
Keď učeníci zdvihli oči, „nevideli nikoho, iba Ježiša“ (Mt 17, 8). Napokon zostal iba Ježiš. Mojžiš a Eliáš zmizli. Jasný oblak pominul. Mimoriadny zážitok sa skončil.

Ježiš však zostal. A to je podstatné aj pre náš život. Krásne pocity pominú. Nadšenie môže zoslabnúť. Ľudia nás môžu sklamať a naše plány sa môžu zmeniť. Ježiš však zostáva. Možno dnes nepotrebujeme vyriešiť všetky svoje problémy. Možno potrebujeme predovšetkým zdvihnúť oči a znovu uvidieť Ježiša. Nie svoje obavy, nie svoje zlyhania, nie neistú budúcnosť, ale jeho. Na vrchu nám dáva svetlo, aby sme dokázali kráčať údolím. V strachu sa nás dotýka, aby sme znovu vstali. A keď všetko ostatné zmizne, zostáva pri nás on — Ježiš, milovaný Boží Syn.

Modlitba:

Pane Ježišu,
ďakujeme ti za chvíle, v ktorých nám dávaš zakúsiť svoju blízkosť. Keď však prídu dni neistoty a tmy, pomôž nám nezabudnúť na tvoje svetlo. Nauč nás počúvať tvoje slovo, dôverovať ti a kráčať za tebou aj vtedy, keď nevidíme celú cestu. Dotkni sa nás v našom strachu a povedz nám znova: „Vstaňte a nebojte sa!“ Daj, aby sme uprostred všetkých starostí zdvihli oči a nevideli nikoho, iba teba. Amen.

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.