„Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili. (Jn 20,29)
Tieto slová sú posledným blahoslavenstvom Evanjelia. Sú vyslovené Tomášovi, učeníkovi, ktorý si chcel overiť skutočnosť Ježišovho zmŕtvychvstania tak, že mal túžbu vložil prst do dier, ktoré urobili klince do Ježišových rúk a nôh na kríži, a tiež i do Ježišovho boku, ktorý bol prebodnutý kopijou vojaka. Ježiš sa Tomášovi predstavuje v noci ôsmeho dňa po Veľkej noci a vtedy Tomáš spoznáva svojho Majstra.
Týmto učeníkom je každý z nás. Chceme dôkazy, ale láska sa nedokazuje, ona sa prežíva. V ranách nášho srdca, v zlyhaniach nášho hriešneho života, tam sa nám dostáva dych nádeje.Budúcnosť je stále možná, cesta je stále otvorená, ak príjmeme toho, ktorý klope na vaše dvere. Dajme mu svoju dôveru, aby sme pocítili to, čo cítil a vyznal žalmista: „Ale ja som svoju dušu upokojil a utíšil. Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.“ (Ž 131).
Zdravas’, Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
