Liturgia Adventného obdobia obsahuje autentickú liturgickú spiritualitu, ktorá sa sústreďuje na príchod Pána a Jeho očakávanie; na príchod Pána v tele a na Jeho príchod na konci času, ako aj na jeho stálu prítomnosť v Cirkvi, ktorá je osobitným spôsobom predobrazom v Márii, Panne, Matke nádeje.
Podcast:
a) Tajomstvo Krista, ktorý prichádza
Kľúčovými slovami Adventného obdobia sú očakávanie a nádej, bdelosť a prijatie. Bdelosť v očakávaní Krista je podobný postoj ako čakanie na priateľa alebo na ženícha (zo strany nevesty). Ján Krstiteľ opísal takéto radostné čakanie týmito slovami: „Ženích je ten, kto má nevestu. A ženíchov priateľ, ktorý je pri ňom a počúva ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. A táto moja radosť je úplná.“ (Jn 3, 29)
Ak je už radosť manželovho priateľa taká veľká, aká musí byť tá naša, radosť Cirkvi ?
Teilhard de Chardin nám môže pomôcť pochopiť toto očakávanie úvahou, ktorú nájdeme v Epilógu jeho knihy Božské prostriedky:
Izraeliti boli večnými „očakávateľmi“ a takí boli aj prví kresťania. Vianoce, ktoré mali obrátiť naše pohľady späť a upriamiť ich na minulosť, v skutočnosti neurobili nič iné, len ich nasmerovali dopredu, do budúcnosti. Mesiáš sa akoby na okamih zjavil medzi nami, nechal sa vidieť a dotknúť, aby sa opäť stratil, svetlejší a nevysloviteľnejší ako kedykoľvek predtým, v nezmerateľnej priepasti budúcnosti. Prišiel, ale teraz ho musíme očakávať viac ako kedykoľvek predtým. Prišiel, a to nielen pre malú skupinu vyvolených, ale pre všetkých. Pán Ježiš príde rýchlo, len ak ho budeme vedieť horlivo očakávať. Musí dôjsť k nahromadeniu túžob, ktoré prinesú jeho návrat.
b) Advent, čas putujúcej a misionárskej Cirkvi
Očakávanie a nádej – vlastnosti, ktoré v nás vzbudzuje liturgia Adventného obdobia, nás nemôžu nechať pokojnými a vyrovnanými so svetom a dejinami, v ktorých žijeme. Mali by nás znepokojovať, pretože majú v sebe dynamiku, ktorá nás poháňa a núti zamýšľať sa a ísť dopredu.
Hlásanie proroctiev prorokmi a ich dĺžka nás môžu viesť k tomu, že sa na našu súčasnú situáciu budeme pozerať, akoby Mesiáš ešte neprišiel. A takáto vízia nie je zlá, pretože On už prišiel, ale ešte stále má prísť. Adventné obdobie je teda časom skutočného očakávania Pánovho príchodu. Môžeme sa modliť so spravodlivými zo Starého zákona a očakávať naplnenie proroctiev.
Pán totiž musí ešte stále prísť pre nás a pre svet, ale nielen na konci času, ale v každom okamihu nášho života a dejín, najmä pre Cirkev: naše spoločenstvá a farnosti, naše diecézy a celú Cirkev.
O tento príchod musíme prosiť v modlitbe. Sám Ježiš nás učil modliť sa: Otče náš, nech príde tvoje kráľovstvo! Ale neprikázal nám len modliť sa. Posiela nás tak, ako bol On sám poslaný Otcom, aby sme poznali a žili Otcovu lásku.
Adventné obdobie by nám malo pomôcť „obnoviť nás“ v Kristovi a teda aj náš misionársky zápal ako ohlasovateľov Mesiášskeho kráľovstva pre celý svet – kráľovstva lásky, spravodlivosti a pokoja. A Vianoce by mali byť prvým krokom a najcennejšou zárukou. Spiritualita Adventného obdobia je angažovanou spiritualitou, ktorá nás vedie k tomu, aby sme boli Cirkvou pre svet a pre celé ľudstvo, zdrojom nádeje a radosti.
c) Advent, čas Márie, Panny nádeje
K tomuto poslednému aspektu adventnej spirituality sa asi nedá povedať nič menej výstižné ako to, čo napísal pápež Pavol VI. vo svojom apoštolskom liste o kulte Panny Márie, o Márii v Advente. Najprv pripomína slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Tento sviatok nepatrí správne do liturgického cyklu Adventného obdobia, ale, ako hovorí pápež, harmonicky zapadá do tohto obdobia, pretože v ňom slávime radikálnu prípravu na príchod Spasiteľa a na šťastné povzbudenie Cirkvi bez škvrny a vrásky (porov. č. 3). Ďalej pápež píše: Ako postava a obraz Cirkvi je Mária plne Pannou Adventu. Svojím „áno“ premenila očakávanie Mesiáša na prítomnosť, prísľub na dar. Mária nám tak môže byť najlepším príkladom v Cirkvi, ktorá chce žiť Kristovu prítomnosť v dnešnom svete (porov. č. 4).
Na záver:
Zdá sa, že našu úvahu môžeme uzavrieť dvoma postrehmi skôr pastoračného charakteru.
1) Videli sme, že v dejinách ľudu Starého zákona bolo očakávanie Mesiáša dominantným rozmerom. To isté možno povedať aj o dejinách Nového zákona – nového Božieho ľudu. A toto očakávanie bolo vždy nádejou. Pravá nádej má však svoj základ. Tento základ možno vidieť v znameniach, ktoré hovoria a dokonca zaručujú, že čakanie nebude márne.
Neexistujú takéto znaky aj dnes, v našej konzumnej spoločnosti, ktorá začína oslavovať Vianoce už niekoľko týždňov pred Adventom, najmä v oblasti obchodu? Svetlá, ktoré osvetľujú obchody a ulice, nie sú stále odrazom svetla betlehemskej noci? Nemôže nám vianočný stromček, nech je akokoľvek umelý, pripomínať strom života? Nemôžu byť dary, ktoré dávame a dostávame, predĺžením veľkého Božieho daru na Vianoce, ktorým je jeho vlastný Syn? A vianočná večera, dokonca aj pre ľudí a rodiny, ktoré sa nezúčastňujú na eucharistickom pokrme, nemôže byť istým spôsobom znamením veľkej eschatologickej hostiny, ktorú ohlásil už prorok Izaiáš? Možno takéto znamenia, ktoré existujú, môžu byť odrazovým mostíkom, z ktorého sa aspoň jeden alebo druhý človek môže dostať bližšie k tajomstvu Vianoc alebo do neho.
2) Vo všeobecnosti by sme však nemali podporovať zvyk a mentalitu, častú aj v našich spoločenstvách, vynechávať Adventné obdobie a hneď očakávať slávenie Vianoc.
Čakanie a nádej Adventu sú také veľké a dôležité, že by sme ich nemali stratiť. Musíme si dať čas a pomôcť aj našim blízkym, aby práve počas Adventu mohli otvoriť svoje srdcia Pánovi, ktorý prichádza. Ak príde a uvidí naše srdcia zatvorené, nemôže vstúpiť.
Liturgia Adventného obdobia ponúka najlepšiu pomoc pri uskutočňovaní tejto otvorenosti. Musíme si vážiť aj symboly, ktoré nám hovoria o Pánovom príchode, ako napríklad adventný veniec, ktorý nám ukazuje blížiace sa a každý týždeň silnejúce svetlo, ktoré prichádza na svet. Vianočný stromček a betlehem by nám mali len počas Vianoc a týždňov vianočného času pripomínať, že sa narodil Spasiteľ, Svetlo sveta. Ani takzvané „Adventné novény“, ktoré sú určené na prípravu na sviatky narodenia Božieho Syna medzi nami, nemajú za cieľ očakávať Vianoce, ale pomôcť pripraviť srdcia jednotlivcov a spoločenstiev na Vianoce.
Advent znamená, že Pán prichádza. Prichádza však len do tej miery, do akej na Neho čakáme a do akej sa Mu otvárame.
Preložené z portugalského originálu od pátra Gregory Lutz, doktora v oblasti liturgie, zakladajúceho člena liturgického centra, São Paulo, SP, Brazília
Predchádzajúce časti:
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
