Čítanie zo Skutkov apoštolov 6,1-7
V tých dňoch, keď počet učeníkov rástol, Helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy. Preto Dvanásti zvolali zhromaždenie učeníkov a povedali: „Nie je správne, aby sme my zanedbávali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch. Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, a na túto úlohu ustanovíme ich. My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova.“ Táto reč sa páčila celému zhromaždeniu a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikanora, Timona, Parmenáša a Mikuláša, prozelytu z Antiochie. Postavili ich pred apoštolov a oni sa modlili a vložili na nich ruky. Božie slovo sa šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme veľmi rástol. Aj veľa kňazov poslušne prijalo vieru.
Z posolstva Svätého Otca Františka k svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania
Božie povolanie je sprostredkované spoločenstvom. Boh nás povoláva, aby sme sa stali súčasťou Cirkvi, a keď v nej istým spôsobom dozrieme, dá nám špecifické povolanie. Na ceste k povolaniu kráčame spolu s bratmi a sestrami, ktorých nám Pán dáva: ide o spolu-povolanie. Cirkevná dynamika povolania pôsobí proti ľahostajnosti a individualizmu. Nastoľuje také spoločenstvo, v ktorom je ľahostajnosť porazená láskou, lebo vyžaduje, aby sme vyšli zo seba samých a svoj život dali do služby Božiemu plánu, osvojac si tak dejinné postavenie jeho svätého ľudu.
V tento deň, ktorý je venovaný modlitbe za duchovné povolania, by som chcel všetkých veriacich vyzvať, aby vzali vážne svoju zodpovednosť za starostlivosť o duchovné povolania a ich rozlišovanie. Keď apoštoli hľadali niekoho, kto by zaujal miesto Judáša Iškariotského, sv. Peter zhromaždil 120 bratov (porov. Sk 1, 15); a pri výbere siedmich diakonov sa zišla skupina apoštolov (porov. Sk 6, 2). Svätý Pavol dal Títovi konkrétne kritériá na výber presbyterov (Tít 1, 5 – 9). Aj dnes je kresťanské spoločenstvo prítomné pri zrode duchovných povolaní, pri ich formácii a vytrvalosti (porov. apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 107).
Duchovné povolanie sa rodí v Cirkvi. Povolanie už od počiatku vyžaduje primeraný „zmysel“ pre Cirkev. Nikto nie je povolaný výlučne pre konkrétny región, ani pre istú skupinu alebo cirkevné hnutie, ale pre Cirkev a pre svet. „Jasným znakom autentickosti charizmy je jej eklezialita; jej schopnosť harmonicky sa začleniť do života svätého Božieho ľudu pre dobro všetkých“ (tamže, 130). Keď mladý človek odpovedá na Božie volanie, jeho horizont vnímania Cirkvi sa rozšíri, preto môže zvážiť rozličné charizmy a urobiť objektívnejšie rozhodnutie. Tak sa spoločenstvo stáva domovom a rodinou, kde sa rodia povolania. Kandidát duchovného povolania vďačne uvažuje nad touto sprostredkovateľskou úlohou spoločenstva ako nad nevyhnutne potrebným prvkom pre jeho budúcnosť. Učí sa spoznávať a milovať bratov a sestry, čo idú po iných cestách, ako je tá jeho; a tieto vzájomné putá posilňujú u všetkých prežívanie spoločenstva.
Otče náš…
Modlitba za povolania
Bože, náš Otče, tvoje stvorenie je obdivuhodné. Z tvojej ruky pochádza všetko stvorené. Aj mňa si povolal k životu a dal si mi úlohu, ktorú za mňa nemôže urobiť nikto iný.
Mám životné poslanie. Možno si svoje pozemské poslanie dostatočne neuvedomujem, ale jedného dňa mi bude odhalené. Nebol som povolaný do života, aby som bol zbytočný a bezcenný, ale ako člen dlhej reťaze, most medzi ľuďmi a generáciami.
Pane a Bože, bol som povolaný k dobrému: plniť tvoje dielo, prinášať pokoj, konať dobro, slúžiť pravde, žiť tvoje slovo všade, kde sa nachádzam vo svete. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
