Pôst 2017

Obnova

Vo svetle Zjavenia

S Božím slovom k oslave 100. výročia fatimských zjavení
(1917-2017)

Pôst

Téma stretnutí Obnovy na tento rok znie „Vo svetle Zjavenia“. Jej podnadpis vysvetľuje, v akom zmysle sa ono „zjavenie“ chápe: S Božím slovom k oslave 100. výročia fatimských zjavení (1917-2017). Ide teda o odkaz na mariánske zjavenia vo Fatime, ktorých jubileum prežívame v roku 2017. Zároveň však – pretože Božia Matka vždy upriamuje pozornosť na svojho Syna – ide o snahu pripomenúť si udalosť Fatimy vo svetle Božieho zjavenia ako ho máme zaznamenané v Božom slove. Ono je tým jedinečným spôsobom, ktorým k nám Boh neprestáva hovoriť. I dnes.

Program jednotlivých pôstnych stretnutí nad Božím slovom je rozvrhnutý v línii s liturgiou, ktorá privádza k sláveniu Zmŕtvychvstania nášho Spasiteľa vo veľkonočné ráno. A zároveň sa usiluje zachytiť aj „mariánsky“ moment jasne prítomný vo Svätom písme a zviditeľnený pri zjaveniach malým pastierikom, Františkovi, Hyacinte a Lucii, vo Fatime.

Prvé štyri stretnutia sprevádzajú stránkami Starého zákona, v ktorých svetle vyniká postava Márie, vnímavej a vernej učeníčky. Posledné dve zamyslenia prinášajú texty z Evanjelia podľa Jána.

1. Po ceste návratu k Bohu (Gn 3,9-20)

2. Božia blízkosť (1Kr 8,1-21)

3. Boží dar (Iz 55,1-11)

4. Božia moc života (Ez 37,1-14)

5. Odvaha viery (Jn 2,1-11)

6. Vernosť pod krížom (Jn 19,25-30)

Vypros nám u svojho milovaného Syna,

Modlitba k Panne Márii Fatimskej

Keď sa utiekame k tebe, Božia Matka,
ktorá si nám darovala Ježiša – požehnaný plod tvojho najčistejšieho lona,
Slovo, ktoré sa stalo telom, Vykupiteľa sveta –,
osobitne sladko nám znie jeho slovo, ktoré adresoval tebe
a ktorým ťa urobil našou Matkou: „Žena, hľa tvoj syn!“
Preto, Matka, podobne ako apoštol Ján
aj my ťa chceme vziať do nášho domu,
aby sme sa od teba učili pripodobniť sa tvojmu Synovi.
Žena, hľa tvoje deti!
Sme tu pred tebou, aby sme tvojej materinskej starostlivosti zverili
samých seba, Cirkev, celý svet.
Vypros nám u svojho milovaného Syna,
aby nás štedro obdaroval Duchom Svätým,
Duchom pravdy, ktorý je prameňom života.
Prijmi ho pre nás a s nami
ako v prvotnej jeruzalemskej komunite, zídenej v deň Turíc.
Nech Duch otvorí srdcia spravodlivosti a láske,
nech osoby a národy vedie k vzájomnému porozumeniu
a pevnej túžbe po mieri.
Zverujeme ti všetkých ľudí, počnúc najslabšími:
deti, ktoré ešte neprišli na svet,
i tie, ktoré sa narodili v chudobných a bolestných podmienkach;
mladých, ktorí hľadajú zmysel;
ľudí, ktorí sú bez práce,
aj tých, ktorí trpia hladom a chorobou.
Zverujeme ti zadlžené rodiny,
starých ľudí, o ktorých sa nik nestará,
i tých, čo sú opustení a bez nádeje.
Ó Matka, ty poznáš bolesti a nádeje Cirkvi a sveta;
pomáhaj svojim deťom v každodenných skúškach,
ktoré život nadelil každému,
a daj, aby vďaka úsiliu všetkých nezvíťazila tma nad svetlom.
Tebe, Zornica spásy, odovzdávame našu cestu do nového tisícročia,
aby pod tvojím vedením všetci objavili Krista, Svetlo sveta a jediného Spasiteľa,
ktorý s Otcom i Duchom Svätým kraľuje na veky vekov.
Amen.

V Ríme 8. októbra 2000
JÁN PAVOL II.

Prvé stretnutie

Po ceste návratu k Bohu (Gn 3,9-20)

Text Písma

I zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: „Kde si?“ On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý, a preto som sa skryl.“ Vravel mu: „Kto ťa upozornil, že si nahý?! Jedol si azda zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?!“ Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol.“

Potom povedal Pán, Boh, žene: „Prečo si to urobila?!“ A ona odpovedala: „Had ma naviedol, i jedla som.“ Tu povedal Pán, Boh, hadovi:       „Preto, že si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkým dobytkom a medzi všetkou poľnou zverou! Na bruchu sa budeš plaziť a prach zeme hltať po celý svoj život! Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“

Žene povedal: „Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti a hoci budeš po mužovi túžiť, on bude vládnuť nad tebou.“

A Adamovi povedal: „Preto, že si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: «Nesmieš z neho jesť!», nech je prekliata zem pre teba; s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny. V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!“

Adam nazval svoju ženu menom Eva [Život], lebo sa stala matkou všetkých žijúcich.

Zamyslenie

Jedným z prvých dôsledkov hriechu človeka je snaha ukryť sa. Človek sa skrýva, no Pán ho neprestáva hľadať. Svojím priblížením sa dáva najavo, že Jeho vzťah k človeku zostáva rovnako láskyplný i po jeho páde do hriechu. Muž so ženou však majú strach predstúpiť pred Božiu tvár. Následkom hriechu sa ich vzťah k Bohu úplne zmenil, čo okamžite pocítili vo svojom svedomí.  Po svojom hriechu už nie sú schopní zniesť Božiu prítomnosť. Ich vyhnanie z rajskej záhrady sa stáva spečatením postoja, ku ktorému sa rozhodli vo chvíli, keď sa chceli stať bohmi podľa obrazu, ktorý im predstavil had. Otvorili sa im síce oči, tak ako povedal had, ale predovšetkým k poznaniu ich vlastnej osamelosti. Sieť vzťahov medzi Bohom a nimi navzájom spočívala do tej chvíle na vzájomnej láske a dôvere. Hriech im dal vidieť samých seba vo ich osamelosti, nedostatočnosti, krehkosti a nahote. Túto svoju krehkosť sa však báli dôverne zdieľať a preto sa pokúsili svoju zraniteľnosť skryť jak pred sebou navzájom tak aj pred Bohom. Namiesto pôvodnej dôvery voči  Bohu, voči druhému a voči celému stvoreniu nastupuje strach a z tohto strachu sa človek dostáva do zmätku, chaosu a disharmónie.

Neraz zaznieva otázka: Prečo Boh nezabránil prvému človeku zhrešiť? Adamovým hriechom sme stratili veľké dobro, no Ježišovou smrťou na kríži sme získali viac. Sv. Tomáš Akvinský hovorí: „Boh dopustil, aby sa stalo zlo, aby z neho vyvodil niečo lepšie.“ V Liste Rimanov zas čítame: „Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozmnožila milosť.“ V podobnom duchu aj pri veľkonočnej svieci zaznieva zvolanie: „Ó, šťastná vina, pre ktorú k nám prišiel taký vznešený Vykupiteľ.“ Všetko sa pokazilo na strome v raji. Všetko, a ešte viac, sa opravilo na strome kríža. Ježiš nás na kríži vyslobodil, keď porazil moc zlého. Odvtedy človek mohol a aj môže zvíťaziť. Ak chce! Človek však nezvíťazí len svojou vlastnou silou.

„Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu“. Tieto slová Cirkev vníma ako určité „protoevanjelium“, prvotné posolstvo o víťazstve nad hadom klamstva. Na konci Svätého Písma, Kniha Zjavenia opisuje súboj draka so ženou, ktorá je odetá slnkom (Zjv 12). Ona je symbolom Cirkvi, a taktiež obrazom Márie, Božej Matky, najkrajšej medzi ženami. Eva a jej prehratý súboj s hadom sa stávajú akoby obráteným zrkadlom Márie, čiže druhej Evy a jej boja s drakom na konci časov. V tomto zápase človek víťazí, pretože Mária porodila Mesiáša, Krista.

Čo Eva stratila neposlušnosťou, Mária zachránila poslušnosťou. Eva poslúchla hada, a priniesla záhubu svojmu potomstvu. Mária, učiniac sa dokonale vernou Bohu, sa stala nástrojom, skrze ktorý Boh uskutočnil svoj plán spásy pre všetkých. Pokorná Mária vždy bude získavať víťazstvá nad satanom, víťazstvá tak veľké, že mu až rozdrví hlavu, v ktorej sídli jeho spupnosť. Ona svojím postojom poslušnosti bude stále odhaľovať jeho hadiu zlobu, odkrývať a ničiť jeho úklady, rozháňať jeho diabolské rady a stáva sa ochranou až do konca vekov.

Fatima je toho znakom. Mária odovzdáva trom pastierikom odporúčanie modlitby ako najistejšej zbrane pred Zlým a pred večnou záhubou.

Podnety na uvažovanie

  • Ktoré oblasti svojho života pred Bohom skrývam? Kam sa bojím vpustiť ho?
  • Mária, žena Zjavenia, ktorá víťazí nad drakom, postavila svoj život na poslušnosti voči Božiemu hlasu. Kde sa odohráva môj zápas s hadom klamstva?
  • Jedným z naliehavých odporúčaní Panny Márie vo Fatime je modlitba, zvlášť modlitba sv. ruženca. Aké miesto má v mojom živote?

Konkrétne predsavzatie do ďalších dní

Druhé stretnutie

Božia blízkosť (1Kr 8,1-21)

Text Písma

Vtedy Šalamún zhromaždil starších Izraela a všetkých predstavených kmeňov, kniežatá izraelských rodov ku kráľovi Šalamúnovi do Jeruzalema, aby vyniesli Pánovu archu zmluvy z Dávidovho mesta, zo Siona. Zhromaždili sa teda ku kráľovi Šalamúnovi všetci Izraeliti vo sviatok v mesiaci etanim, to je siedmy mesiac.

Keď prišli všetci starší Izraela, vzali kňazi archu a vyniesli Pánovu archu, stan zhromaždenia a všetko posvätné náčinie, ktoré bolo v stane. Niesli to kňazi a leviti. Kráľ Šalamún a s ním celé zhromaždenie Izraelitov, ktoré sa k nemu pred archou zišlo, obetovali toľko oviec a hovädzieho dobytka, že ich pre množstvo nebolo možno spočítať alebo odhadnúť. A kňazi priniesli Pánovu archu zmluvy na jej miesto, do príbytku chrámu, do veľsvätyne, pod krídla cherubov. Lebo cherubíni rozprestierali krídla nad stanovišťom archy, takže cherubíni zakrývali zhora archu a jej žrde. Žrde boli také dlhé, že ich konce bolo vidieť zo svätyne spred príbytku, zvonku ich však vidieť nebolo. Tam sú po dnešný deň. V arche nebolo nič, iba dve kamenné tabule, ktoré ta vložil Mojžiš na Horebe, keď Pán uzavrel zmluvu so synmi Izraela pri ich východe z egyptskej krajiny. Keď kňazi vyšli zo svätyne, Pánov dom naplnil oblak, takže sa kňazi pre oblak nemohli postaviť do služby, lebo Pánov dom naplnila Pánova sláva.

Vtedy Šalamún povedal: „Pán povedal, že bude bývať v oblaku. Rád som ti postavil dom za príbytok, miesto, kde máš bývať naveky.“ Potom sa kráľ obrátil a požehnal celé zhromaždenie Izraelitov. Celé izraelské zhromaždenie stálo. Hovoril: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, ktorý vlastnou rukou splnil sľub, čo dal vlastnými ústami môjmu otcovi Dávidovi, keď hovoril:  «Odo dňa, keď som vyviedol svoj izraelský ľud z Egypta, nevyvolil som si ani v jednom z kmeňov Izraela miesto, aby mi tam postavili dom, v ktorom by prebývalo moje meno. Ale vyvolil som si Dávida, aby stál nad mojím ľudom, Izraelom.» Môj otec Dávid zamýšľal postaviť dom menu Pána, Izraelovho Boha. Ale Pán povedal môjmu otcovi Dávidovi: «Keď si zamýšľal postaviť môjmu menu dom, tvoj úmysel bol dobrý. Lenže nie ty postavíš ten dom, ale tvoj syn, ktorý vyjde z tvojich bedier; on postaví môjmu menu dom.» A Pán splnil svoj sľub, ktorý dal. Nastúpil som na miesto svojho otca Dávida, zaujal som trón Izraela, ako Pán povedal, a postavil som dom menu Pána, Izraelovho Boha. A tam som pripravil miesto arche, v ktorej je Pánova zmluva, čo uzavrel s našimi otcami, keď ich vyviedol z egyptskej krajiny.“

Zamyslenie

Biblický text nás pozýva vstúpiť do radostnej oslavy požehnania chrámu, v ktorom bola uložená archa zmluvy. Šekina, čiže oblak slávy, ktorý obklopoval archu zmluvy bol znamením prítomnosti Boha. Boh splnil svoje prisľúbenia a stal sa blízkym svojmu ľudu. Izrael si bol vedomý tejto Božej priazne. Oslavoval Boha. Jeho oslava však netrvala večne. Zatiaľ nie… Ak by sme sledovali dejiny Izraela, videli by sme, že po istom čase oslavu nahrádza smútok a plač. Chrám čaká zničenie, Archa zmluvy sa stráca. Okolo roku 587 pred Kristom, keď prišli babylonskí dobyvatelia zničiť chrám, ju podľa Knihy Machabejcov prorok Jeremiáš ukryl so slovami: „To miesto zostane neznáme, pokým Boh opäť nezhromaždí ľud a nezmiluje sa (nad ním). Až potom Pán ukáže tie veci a zjaví sa Pánova sláva, ba aj oblak, ako sa ukazoval za Mojžiša a ako prosil aj Šalamún, aby bolo miesto veľkolepo posvätené“ (2Mach 2,5-8).

V novozákonnej Knihe zjavenia však Židov určite musel šokovať Jánov opis videnie otvoreného Božieho chrámu (Zjv 11,19) a v ňom Archy zmluvy. Predstavte si, že ste čitateľom z prvého storočia, vychovaným ako žid. Archu ste síce nikdy nevideli, no túžite po jej návrate do chrámu. Ján však pripravuje čosi výnimočné. Opisom mocného zvuku a besnenia, ktoré zjavenie Archy sprevádza, zjavuje novú indíciu:  „Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť“ (12,1-2). Spája Archu a postavu ženy. Kto je tá žena? Ján neuvádza jej meno, no nazýva ju titulom, ktorý dal v záhrade Adam Eve: „žena“ (Gn 3,20). Je matkou dieťaťa, ako aj ostatných detí z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo (Zjv 12,17). Jej potomstvo sú všetci tí, ktorí majú nový život v Ježišovi Kristovi. Nová Eva, završuje prísľub prvej Evy, že bude matkou všetkých žijúcich, ale dokonalejšie.

Podnety na uvažovanie

  • To, čo posväcovalo archu, posväcovalo Máriu, ešte viac. Môže to posväcovať i nás. Čo vnímaš vo svojom živote, že ťa skutočne posväcuje? Vnímaš Božie dary, ktoré ti Darca všetkých darov dáva? Ako po nich túžiš, ako ich prijímaš? Čo by si v tomto duchu mohol tento týždeň konkrétne spraviť?
  • Dostali sme vzácne dary, vzácny poklad s príchodom Božieho kráľovstva, s príchodom Krista. Kráčame v Jeho sláve. Vnímam svoju osobu, svoje srdce ako chrám, ktorý je obklopený Božou slávou? Svätý Irenej tvrdí, že „Božou slávou je živý človek“. V čom by mohol takýto obraz (nesieš Božiu slávu) premeniť tvoje konanie, modlitbu, skutky, vzťahy? Vnímaš Pánovu slávu, jeho Ducha Svätého vo svojom živote?
  • Moc, ktorá „zatieni“ Máriu, pripomína Pánov oblak, ktorý zakryl stánok na púšti (Ex 40, 34) alebo ktorý naplnil chrám (1Kr 8, 10). Je to teda priateľská prítomnosť, spásonosná blízkosť Boha, ktorý prichádza. V čom môžem vylepšiť svoj vzťah s Pánom, so svojimi deťmi, s priateľmi, príbuznými? Nie je v mojom živote niekto, komu by som mohol tento týždeň zvlášť prejaviť svoju blízkosť a priateľstvo. Obnoviť zmluvu priateľstva a lásky?

Konkrétne predsavzatie do ďalších dní

Tretie stretnutie

Boží dar (Iz 55,1-11)

Text Písma

Toto hovorí Pán:

„Poďte k vodám, všetci, čo ste smädní,

nech príde aj ten, čo nemá peniaze.

Kupujte chlieb a jedzte.

Poďte, kupujte bez striebra,

víno a mlieko bez platenia.

Prečo platíte striebrom za to,

čo nie je chlieb,

a driete za to, čo nesýti?

Počúvajte mňa a budete jesť dobroty

a budete sa kochať v jedlách vyberaných.

Napnite svoj sluch a poďte ku mne,

počúvajte a budete žiť.

Uzavriem s vami večnú zmluvu,

verný láske, ktorou som miloval Dávida.

Hľa, ustanovil som ho za svedka pre ľudí,

za knieža a vládcu národov.

Budeš volať národ, ktorý nepoznáš;

národy, ktoré ťa nepoznali, pribehnú k tebe kvôli Pánovi, tvojmu Bohu,

a kvôli Svätému Izraela, lebo ťa oslávil.

Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť,

volajte ho, kým je nablízku.

Nech zanechá bezbožný svoju cestu

a zločinec svoje zámery,

nech sa vráti k Pánovi

a on sa nad ním zmiluje,

k nášmu Bohu,

lebo on veľkodušne odpúšťa.

Lebo moje myšlienky

nie sú vaše myšlienky

a vaše cesty nie sú mojimi cestami,

hovorí Pán.

Lebo ako vysoko je nebo nad zemou,

tak vysoko sú moje cesty

nad vašimi cestami

a moje myšlienky

nad vašimi myšlienkami.

A ako z neba padá dážď a sneh

a nevracia sa späť,

lež napojí zem a zúrodní ju,

aby z nej klíčilo,

aby obdarovala rozsievača semenom

a dala chlieb hladnému,

tak bude so slovom,

ktoré vychádza z mojich úst:

nevráti sa ku mne naprázdno,

ale vykoná všetko, čo chcem,

a vydarí sa jeho poslanie.“           

Zamyslenie

Prorok Izaiáš hovorí o mnohých ťažkých veciach – situáciách v živote človeka i v živote očakávaného Mesiáša. A napriek tomu dokáže pohladiť dušu. Dielo svätopisca je skoro balzamom na dušu, a pritom hovorí jednoduchým jazykom. Jeho slová o blaživej vode, víne a mlieku, chlebe, ale i pokojnom a radostnom živote nie v otroctve, ale v slobode museli byť potešením i nádejou. Niekedy človeku, ktorý stratil všetko treba dať nádej – a to robil práve Izaiáš. Dal nádej a ukázal znamenia, ktoré boli viditeľné. A tak, i keď sa hneď veci nemenili, ľudia žili nádejou. A opodstatnene: ovlažili sa vo vode tí, ktorí bolo smädní.

Mária poznala svet – vedela, že ráno vyjde slnko a večer bude tma. Vedela, že Boh je tu – i keď nie vždy videla Jeho mocné skutky. Ale „zažila Boha“, keď k nej poslal archanjela, keď ju chránil na ceste do Betlehema, i keď sa „zjavovali“ desiatky ľudí pri jasličkách malého dieťaťa. Jeho ochranná ruka, i keď neviditeľná navonok, bola prítomná na ceste do vyhnanstva v Egypte, ale i pri návrate do Nazareta. Márii isto zneli v ušiach Božie slová, mocné Božie slová, ktoré uchovávala vo svojom srdci. A nie len to – ona vo svojom vlastnom živote videla, že slovo, čo vyjde z Božích úst, nevráti sa k nemu naprázdno, ale urobí, čo si želá (Iz 55,11).

Skončila svätá omša a idem domov. Hej, to dnešné Božie slovo i slova kňaza vo mne zanechali dojem. Asi to skúsim ináč. Naozaj by stálo za to, čosi zmeniť. A dnes som počul presne ako. Dnes som počul návod pre lepší život. Nebolo to „7 krokov ku šťastiu“, či „5 overených rád, ako byť úspešným človekom“, boli to slová o tom jednom naozaj dôležitom: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom… a svojho blížneho, ako seba samého.“ Jednoduché. Jeden, či možno dva kroky a život bude iný, svet bude iný.

Mnoho krát veľké plány, mnohé veľké predsavzatia, no niekedy to skončí pri prvej skúške – idem sa modliť alebo si pustím telku? Veď pomodliť sa môžem i neskôr, ale to, čo môžem vidieť teraz už neskôr neuvidím.

Mocné Božie slovo je prítomné aj v mojom živote. Mocné Božie slovo zjavuje i mne svoju silu a mocné Božie slovo hovorí i mne – otvor oči, aby si videl znamenia. Náhli sa, aby si nepremeškal čas, kedy môžeš – nie môžeš, ale musíš konať. Mária bola služobnica Slova, Boh volá i teba, aby si sa stal Jeho služobníkom.

Podnety na uvažovanie

  • Božie Slovo je živé a účinné. Pavol píše, že je ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč. Ale na to, aby také bolo, musí byť počuté: ja ho musím počúvať. Počúvam? (Denne čítam? Pri liturgii sa sústredím?)
  • Svätopisec napísal: „…Čo vážite striebro za to, čo nie je chlieb, a svoju robotu za to, čo nesýti?“ My ale dôležité veci v živote nahrádzame nepodstatnými. Čím ja nahrádzam to, čo má skutočnú hodnotu? Čo je „striebrom“ môjho života?
  • Mária bola verná – a Božie slovo sa v jej živote naplnilo. Verím, že Boh nepúšťa slová do prázdna a oni sa skutočne majú naplniť v mojom živote?

Konkrétne predsavzatie do ďalších dní

Štvrté stretnutie

Božia moc života (Ez 37,1-14)

Text Písma

V tých dňoch spočinula na mne Pánova ruka, Pán ma v duchu vyviedol a postavil uprostred údolia, ktoré bolo plné kostí, a vodil ma zôkol-vôkol pomedzi ne; bolo ich veľmi veľa v údolí a boli už celkom zoschnuté. A povedal mi: „Syn človeka, ožijú tieto kosti?“ Povedal som: „Pane, ty to vieš.“

Potom mi povedal: „Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte Pánovo slovo! Toto hovorí Pán, Boh, týmto kostiam: Hľa, ja vložím do vás ducha a ožijete. Pripevním na vás šľachy, nechám vás obrásť mäsom, obtiahnem vás kožou, dám vám ducha, ožijete a spoznáte, že ja som Pán!“ Prorokoval som teda, ako mi rozkázal. Ako som prorokoval, nastal hrkot a pohyb: kosť sa priblížila ku kosti, každá k svojmu kĺbu. Pozeral som sa a hľa, obložili ich šľachy a mäso a zvrchu ich obtiahla koža, ale ducha v nich nebolo.

Vtedy mi povedal: „Prorokuj o duchu, prorokuj, syn človeka. Povedz duchu: Toto hovorí Pán, Boh: Duch, príď od štyroch vetrov a ovej týchto pozabíjaných, nech ožijú.“ Prorokoval som teda, ako mi rozkázal, a vošiel do nich duch. Ožili a postavili sa na nohy nesmierne veľké vojsko.

Potom mi povedal: „Syn človeka, tieto kosti, to je celý dom Izraela. Oni hovoria: ‚Zoschli nám kosti, zhynula naša nádej, sme stratení.‘ Preto prorokuj a povedz im: Toto hovorí Pán, Boh: Ľud môj, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z vašich hrobov a vovediem vás do krajiny Izraela. A spoznáte, že ja som Pán, keď otvorím vaše hroby a vyvediem vás z vašich hrobov, ľud môj. Vložím do vás svojho ducha a ožijete. Usadím vás na vlastnej pôde a spoznáte, že ja som Pán. Povedal som a splním,“ hovorí Pán, Boh.

Zamyslenie

Prorok Ezechiel bol v 597 pr. Kr. s mnohými poprednými Židmi deportovaný do Babylonu. Boh ho povolal za proroka, aby viedol, napomínal zajatcov, posilňoval ich vieru a dôveru voči milosrdnému Bohu, ktorý mal obnoviť Jeruzalem a chrám. Ako duchovný pastier vychovával ľud k osobnej zodpovednosti za vlastné činy, k zmyslu pre súdržné spoločenstvo, ktorého jediným Pánom je Boh a centrom znovu­vy­bu­do­vaný jeruzalemský chrám.

Prorok Ezechiel sa v údolí plnom kostí neocitol náhodne, ale – ako o tom svedčí Božie slovo – na to miesto ho zaviedol Boží duch. Kosti boli „celkom zoschnuté“, čo ešte viac zvýraznilo skutočnosť, že sa z nich dávno vytratil život. V takejto situácii ho Pán vyzval k reflexii: „Ožijú tieto kosti?“ Prorok uvedomujúc si beznádejnosť situácie, ktorej nebolo možné napomôcť žiadnymi ľudskými prostriedkami, odpovedal: „Pane, Bože, ty to vieš.“ Prorok vo svojej odpovedi vyjadril istotu v to, že Pán poznal budúcnosť týchto kostí; zároveň vyjadril neochvejnú dôveru, že ak Pán bude chcieť, aj suché kosti dávno zbavené života môžu opäť ožiť.

Ezechiel prorokoval o kostiach dvakrát: po prvý raz sa k sebe kosti priblížili, objavili sa žily, mäso a koža. No zostali nehybné, bez života. Druhý raz prorokoval o duchu: „Vtom vstúpil do nich duch a ožili.“ Termín „duch“ (hebr. ruach) vo Svätom písme označuje Božieho ducha (v Starom Zákone ešte nie explicitne tretiu Božskú Osobu – Ducha Svätého), tzn. Božie pôsobenie: Pred stvorením sveta sa nad vodami vznášal Boží duch (ruach), vďaka ktorému začalo existovať všetko stvorenstvo (Gn 1,1n) a ktorý sa stal životným princípom človeka: „Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou” (Gn 2,7).

Kým prvé Ezechielovo proroctvo možno pokladať za Božiu výzvu, aby človek urobil všetko, čo je v jeho silách (pripravil „pôdu“ ľudských sŕdc pre Božie pôsobenie), jeho druhé proroctvo vyjadruje pravdu, že bez Božieho pôsobenia nemožno nič mŕtve prebudiť k životu. Sám Boh vyložil zmysel prorokovho videnia: Oživené kosti sú obrazom izraelského národa, ktorý v zajatí strácal nádej v návrat, v pozitívnu zmenu situácie, a preto duchovne odumieral. V týchto okolnostiach bol Ezechiel pozvaný stať sa hlásateľom nádeje, nového úsvitu po dlhej noci babylonského zajatia. Ovocie, ktoré malo dozrieť v srdciach vyslobodených Izraelitov, bolo „poznať Pána“ – tzn. mať s Pánom osobný vzťah, mať skúsenosť, že to, čo Pán sľúbil, aj splnil. Celou svojou dôverou mali spočinúť v Božom srdci, ktoré vie o každom ľudskom trápení a ktoré – ako jediné – je skutočným liekom a útočiskom.

Vzorom neochvejnej dôvery je naša Nebeská Matka, Panna Mária, ktorá uverila, že sa splní, čo jej prisľúbil Pán. Nebolo v jej silách, aby bola Pannou a zároveň Matkou, tobôž nie Matkou Božieho Syna. Avšak vo svojom srdci pripravila miesto pôsobeniu Ducha Svätého – urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby bola v Božích očiach pokornou služobnicou, pripravenou spolupracovať na Božom diele spásy. Svoje „áno“ dala Bohu k dispozícii nielen pri anjelovom zvestovaní, ktoré bolo udalosťou radostnou, ale tiež pod krížom, keď „meč bolesti“ najsilnejšie zasiahol jej srdce. Ako naša Matka nás vedie ku každodennému „áno“ voči Božej vôli.

Podnety na uvažovanie

  • Ktorú oblasť vo svojom živote pokladám za „údolie suchých kostí“?
  • Konám v tejto oblasti všetko, čo je v mojich silách, alebo strácam nádej v pozitívnu zmenu?
  • Aká je moja dôvera v Božiu moc a jeho uzdravujúcu lásku? Som prorokom nádeje?

Konkrétne predsavzatie do ďalších dní

Piate stretnutie

Odvaha viery (Jn 2,1-11)

Text Písma

Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“

Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“

Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.

Zamyslenie

Svadba v židovskej kultúre bola veľká a celokomunitná udalosť. Pri Ježišov prvom zázraku v Káne Galilejskej je to práve Mária, ktorá prichádza a žiada o pomoc pre rodinu, ktorá sa dostala do nemilej situácie. Mária, vedomá si Ježišovej moci, žiadala o to, aby ju použil.

Ježiš začína svoje verejné účinkovanie a nevyberá si k tomu zázrak typu: roztvorenie Červeného mora, vzkriesenie Lazára, nasýtenie päťtisíc mužov okrem detí a žien – ale jednoducho pomoc tým, ktorí trochu zle rozpočítali zásoby vína na svadobnú hostinu. Prečo si nevybral na zjavenie svojej slávy nejaký viac teatrálny kúsok? Pretože Ježiš svojím prvým znamením proklamuje aj podstatu svojho poslania. A tou je pokorná služba. Pán oslavy je obslúžený Pánom všetkého…

Cirkevní otcovia videli v zázraku premenenia vody na vína ešte čosi viac. Stálo tam šesť nádob s objemom takmer 900 litrov. Išlo o nádoby na rituálne očisťovanie. Popritom sa symbol vína vo Svätom Písme používa ako znak radosti spájanej s mesiášskymi časmi a s Božím požehnaním. Preto zázrak v Káne Galilejskej interpretujú ako zámenu: vodu na očisťovanie (čosi čo reprezentuje starý židovský zákon) Ježiš nahrádza čímsi lepším – posolstvom radostnej zvesti a Božieho požehnania, ktoré so sebou prinášajú mesiášske časy. Dobrá kvalita, chuť a množstvo vína hovorí o sláve, spokojnosti a dostatočnosti Božieho života v Ježišovi Kristovi.

V slovách Márie nachádzame cestu ako vstúpiť do radosti mesiášskych čias. „Urobte všetko, čo vám povie.“ Sama sa podriadila Božiemu plánu a najlepšie vie, že poslušnou odpoveďou Božej vôli sa človek stáva nástrojom Božieho požehnania. Nakoniec je to niečo tak vlastné aj Božiemu Synovi, ktorý sa stal poslušným Otcovmu plánu, keď prichádza na túto zem pre naplnenie jeho zámeru spasiť človeka. Cieľom poslušnej podriadenosti nie je poprieť našu slobodu, ale zladiť sa s Božou vôľou. Nakoniec dejiny spásy ako aj príbehy nespočítateľného množstva svätých poukazujú na to, že nie je lepšej cesty pre človeka, ako kráčať Božími cestami.

Podnety na uvažovanie

  • Čo pre Teba znamená pozvanie plniť Božiu vôľu – „urobiť všetko, čo nám povie“?
  • Dokážu Ti na Tvojej ceste plnenia Božej vôle pomôcť postoje Márie, prípadne iných svätých?
  • Čo Tebe pomáha žiť životom podľa Božej vôle?
  • Akým spôsobom zažívaš radosť, ktorú nám do života prináša posolstvo evanjelia, život viery, resp. Boží záujem a jeho starostlivosť o nás?

Konkrétne predsavzatie do ďalších dní

Šieste stretnutie

Vernosť pod krížom (Jn 19,25-30)

Text Písma

Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleofášova a Mária Magdaléna.

Keď Ježiš zbadal matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.

Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“

Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.

Zamyslenie

Mária sa pod krížom nestáva našou Matkou, ani my jej deťmi. Pod krížom je Mária iba Kristom vyhlásená (promulgovaná) za našu Matku a my za jej deti. Ona sa stala našou Matkou už v okamihu Zvestovania, keď sa v jej lone Boží Syn stal jej Synom a naším Bratom. Už v Nazarete vidíme začiatok Cirkvi. Tam sa počalo nie iba Kristovo fyzické telo, ale aj Kristovo mystické telo (Cirkev), ktoré tvoria všetci Jeho učeníci.

Človek sa stáva človekom a učí sa byť človekom po celý život. Otec otcom a matka matkou, učiteľ učiteľom a kňaz kňazom. Tak aj Mária absolvovala tvrdú školu materstva v priebehu celého života.  Vrcholom tejto školy bola Synova smrť a jej – Matkina prítomnosť v tejto tragickej chvíli.  Tam pod krížom sme v Jánovi stáli všetci. Toto naše státie pod krížom sa sprítomňuje počas každej sv. omše. Veď v Eucharistii sa zakaždým sprítomňuje Ježišova smrť a Jeho zmŕtvychvstanie. Pri každej sv. omši Ježiš sprítomňuje svoj hlas z kríža: Žena, toto sú tvoje deti. Deti, toto je vaša matka.

Postava Panny Márie a jej postoje

Matka solidárna s utrpením a smrťou Syna nás učí byť pri Kristovi až do konca nášho života. Je dobre začať žiť spolu s Kristom (krst), ale ešte lepšie dokonať spolu s Kristom (zomrieť vo viere a láske). Je múdre sadiť, ale ešte múdrejšie starať sa o rast sadeníc a nakoniec zožať úrodu. Tak ako kríž priviedol Krista k slávnemu zmŕtvychvstaniu, kríž priviedol Matku k slávnemu nanebovzatiu. Aj my – deti Márie a Ježišovi súrodenci – pevne dúfame, že prejdeme víťazne cestou životných krížov k nášmu vytúženému cieľu – k večnej spáse.

Aplikácie pre život človeka dnes

V krste som sa stal nielen ja, ale aj ďalší pokrstení synom/dcérou Panny Márie a Ježišovým bratom/sestrou. Preto je logické a dôsledné, že si budem uvedomovať Máriinu lásku nielen ku mne osobne, ale rovnako aj k všetkým pokrsteným. A dôsledkom tohto vedomia bude moja láska k blížnemu, ktorého Mária miluje nie menej, ako mňa.

Po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní sa Ján postaral o Máriu, ale aj Mária o Jána. Mária sa o nás stará, naše cesty jej nie sú ľahostajné. Súkromné zjavenia – aj to fatimské – je jedným z prejavov materskej starostlivosti Panny Márie o svoje deti, o zmýšľanie detí, o ich cestu viery a lásky. Vo Fatime Mária neohlasuje nám, svojim deťom, žiadnu novú náuku, iba pripomína dávno ohlasované a často „zaprášené“ náboženskou ľahostajnosťou staré a predsa stále nové a aktuálne Ježišovo evanjelium o ceste k spáse: o ceste viery a  lásky k blížnemu, o ceste modlitby, o ceste každodenného obrátenia a pokánia.

Podnety na uvažovanie

  • Uznávam v Ježišovi svojho brata a v Márii svoju matku? Správam sa v mojom živote ako jeho súrodenec a jej syn/dcéra?
  • Uvedomujem si, že počas každej sv. omše spolu s Máriou stojím pod krížom, na ktorom Ježiš dáva život za mňa? Som mu vďačný za dar bratstva a jej za dar synovstva?
  • Ako by som chcel konkrétne prejaviť Ježišov príkaz lásky vo vzťahu k jeho ostatným bratom a sestrám? Ktorý hriešny Ježišov brat alebo hriešna Ježišova sestra potrebuje najviac moju lásku, moju pomoc, moje odpustenie a milosrdenstvo?

Konkrétne predsavzatie do ďalších dní