DUCHOVÁ OBNOVA: DRUHÁ PÔSTNA NEDEĽA V ROKU C

Duchovná obnova vo formáte doc.:

Modlitba a čítanie Božieho slova

Poprosíme Pána, aby nám zoslal na pomoc Ducha Svätého.

Prečítame si čítania a evanjelium:

Čítanie z Knihy Genezis – Gn 15, 5-12. 17-18

Boh vyviedol Abrama von a povedal mu: „Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš.“ A uistil ho: „Také bude tvoje potomstvo.“ On uveril Pánovi a to sa mu počítalo za spravodlivosť. Potom mu povedal: „Ja som Pán, ja som ťa vyviedol z Uru Chaldejcov, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.“ On sa opýtal: „Pane, Bože, podľa čoho spoznám, že ju budem vlastniť?“ Pán odpovedal: „Prines mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu a trojročného barana, hrdličku a holubicu.“ On vzal všetky tieto zvieratá, rozpolil ich a obe polovice položil vzájomne oproti sebe; vtáky však nerozpolil. Na mŕtve telá zlietali dravé vtáky a Abram ich odháňal. Keď zapadlo slnko, na Abrama doľahol tvrdý spánok a prenikla ho veľká, príšerná hrôza. Keď už slnko zapadlo a nastala hustá tma, zjavila sa dymiaca pec a ohnivá pochodeň, ktorá prechádzala pomedzi rozpolené zvieratá. V ten deň Pán uzavrel s Abramom zmluvu slovami: „Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptskej rieky až po veľkú rieku, Eufrat.“

Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Filipanom – Flp 3, 17 – 4, 1

Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú podľa vzoru, aký máte v nás! Lebo mnohí, o ktorých som vám často hovoril a teraz aj s plačom hovorím, žijú ako nepriatelia Kristovho kríža. Ich koniec je záhuba, ich bohom je brucho a hanba je slávou tých, čo zmýšľajú pozemsky. Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.

A preto, bratia moji milovaní a vytúžení, moja radosť a moja koruna, takto pevne stojte v Pánovi, milovaní!

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša – Lk 9, 28b-36

Ježiš vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia – boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli.

Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel, čo hovorí. Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli.

Úvod

Pred týždňom sme uvažovali o svete, v ktorom sme vystavení pôsobeniu zla a pokúšaniu diabla. Dnes nám Božie slovo opisuje dôsledky tejto skutočnosti. Sú nimi neistota, obavy a strach. Ale Boh nás chce priviesť na bezpečné miesto, kde budeme pod jeho ochranou. V čítaní z Knihy Genezis je opísané čo nasledovalo potom, ako Abram poslúchol Boha a odišiel zo svojej krajiny na miesto, ktoré mu Boh ukázal. Tam mu Boh sľubuje, že jemu a jeho potomstvu dá krajinu, do ktorej ho priviedol. Z ľudského hľadiska sa tento prísľub zdá neuskutočniteľný. Krajina je obývaná a jej obyvatelia sa jej nevzdajú kvôli neznámemu prisťahovalcovi. A okrem toho sú Abram a jeho manželka v pokročilom veku a nemajú žiadnych potomkov. Je pochopiteľné, že Abram má obavy ohľadom uskutočnenia prísľubu, že bude vlastniť krajinu. Preto sa pýta: : „Pane, Bože, podľa čoho spoznám, že ju budem vlastniť?“ Vtedy mu Boh prikazuje, aby obetoval zvieratá.

Abram splnil Boží príkaz a v noci vidí ako pomedzi rozpolené zvieratá prechádza dymiaca pec a ohnivá pochodeň. Pec a pochodeň symbolizujú Boha. Prechod medzi rozpolenými zvieratami bol súčasťou starovekého obradu uzatvorenia zmluvy. Keď účastník zmluvy prešiel medzi rozpolenými zvieratami, bolo to ako slávnostné vyhlásenie: „Nech sa mi stane tak ako týmto zvieratám, ak nedodržím, k čomu som sa zmluvou zaviazal.“ Tak Boh uzatvára zmluvu s Abramom. Dáva mu záruku, že svoj sľub splní, napriek tomu, že z ľudského hľadiska je to nemožné.

Apoštol Pavol v Liste Filipanom píše, že Pán ponúka novú vlasť tým, ktorí mu uveria. Nie je ňou svetské, ale nebeské kráľovstvo. Ľudia na túto ponuku reagujú rôznym spôsobom. Mnohí jej neveria, odmietajú ju, alebo sú voči nej ľahostajní. Pre takých je prvoradým cieľom zabezpečiť si život v tomto svete; mať plné brucho. Slávu sa snažia dosiahnuť prostriedkami, ktoré sú zlé a hriešne. Ale sú aj takí, ktorí chcú prijať Božiu ponuku a získať novú vlasť v nebi. Im svätý Pavol radí, ako môžu dosiahnuť tento cieľ: nechať Ježiša Krista, aby pretvoril ich úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.

O tom, ako sa takáto premena uskutočňuje, hovorí opis Ježišovho premenenia. Ježiš s tromi učeníkmi vystupuje na vrch, aby sa tam modlil. Vo Svätom písme sa vrch často spomína ako miesto priblíženia sa alebo stretnutia s Bohom. Mojžiš dostal od Boha Desať prikázaní na vrchu Sinaj. Keď Eliáš prinášal Bohu obetu na vrchu Karmel a modlil sa, Boh ukázal, že je pravým Bohom. Potom Eliáš utekal pred kráľovnou Jezabel na vrch Horeb, kde sa stretol s Pánom a dostal nové poslanie.

Keď sa Ježiš modlil na vrchu, zmenil sa jeho vzhľad – vyžaroval Božiu slávu. Potom sa zjavujú Mojžiš s Eliášom a rozprávajú sa s Ježišom o jeho odchode. Mojžiš, považovaný za autora Pentateuchu a Eliáš ako zástupca prorokov, symbolizujú Božie slovo, ktoré pripravovalo ľudí na Ježišov príchod a oznamovalo, ako sa uskutoční spása ľudstva. Peter je preniknutý úžasom. Chcel by ostať na hore a ďalej sa tešiť z mimoriadneho zážitku. Ale Boží hlas z oblaku hovorí, že nemá počúvať a uspokojovať svoje túžby, ale Božiu vôľu: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ Ak chcú Peter a ostatní Ježišovi učeníci dosiahnuť stav, v akom viedli Ježiša pri premenení na vrchu, musia uskutočňovať nie svoje plány, ale Božie, lebo iba on ich môže premeniť z telesných ľudí na duchovných. Prostredníctvom tejto premeny sa uskutočňuje prechod z kráľovstva tohto sveta do Božieho kráľovstva.

Božie slovo

Žalm 27 je modlitbou dôvery. Vyjadruje nádej, že Pán povedie veriaceho z nebezpečnej krajiny do krajiny žijúcich:

Pán je moje svetlo a moja spása,
koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života,
pred kým sa mám strachovať?
Čuj, Pane, hlas môjho volania,
zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.
V srdci mi znejú tvoje slová:
„Hľadajte moju tvár!“
Pane, ja hľadám tvoju tvár.
Neodvracaj svoju tvár odo mňa,
neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka.
Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma.
Verím, že uvidím dobrodenia Pánove
v krajine žijúcich.
Očakávaj Pána a buď statočný;
srdce maj silné a drž sa Pána.

Úvaha

             V úvode žalmu sú dve opytovacie vety s rovnakou štruktúrou. Každá z nich pozostáva z dvoch častí. V prvej časti je vyjadrené kým je Pán pre žalmistu: je jeho svetlom, spásou, ochrancom jeho života. Druhú časť vety tvorí samotná otázka: „koho sa mám báť?“, „pred kým sa mám strachovať?“. Odpoveď je zrejmá, aj keď nie je vyslovená. Keďže Pán je ochrancom žalmistu, nemusí sa nikoho báť. Ale výrazy „báť sa“ a „strachovať sa“ naznačujú, že človekovi hrozí nejaké nebezpečenstvo. Preto sa v nasledujúcej časti žalmu obracia k Pánovi: „Čuj, Pane, hlas môjho volania, zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.“ Žalmista takto hľadá Pána v čase, keď sa dostal do problémov. Obrazne by sa dalo povedať, že je v „krajine smrti“. Dúfa, že Pán vypočuje jeho volanie; že mu „ukáže svoju tvár“. Jeho dôveru povzbudzuje spomienka, že sám Pán vyzýval svoj ľud: „Hľadajte moju tvár!“

             Modlitba pokračuje prosbou: „Neodvracaj svoju tvár odo mňa, neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma.“ Spomína sa tu Boží hnev, ale sa neuvádza jeho dôvod. Môže ním byť skutočnosť, že človek sa odvrátil od svojho Boha a spomenul si na neho až teraz, keď mu hrozí nebezpečenstvo, alebo spáchal nejaký iný hriech, ktorý narušil jeho vzťah s Bohom.

Napokon žalmista vyjadruje vieru, že Pán mu preukáže milosrdenstvo a prevedie ho z „krajiny smrti“ do „krajiny žijúcich“. Na záver zaznieva odpoveď na jeho modlitbu. Môžu to byť slová proroka alebo kňaza, ktorými povzbudzuje žalmistu: „Očakávaj Pána a buď statočný;
srdce maj silné a drž sa Pána.“ Je to uistenie, že ak človek napriek prekážkam a problémom ostane verný Pánovi, on odmení jeho vernosť a splní jeho túžbu vidieť dobrodenia Pánove
v krajine žijúcich.

Výzva Božieho slova pre nás

             Sv. Pavol nás povzbudzuje, aby sme pevne stáli v Pánovi, ktorý nám pripravil vlasť v nebi. Náš prechod zo svetskej krajiny do nebeskej vlasti ohrozujú mnohé nebezpečenstvá. Sme vystavení rôznym pokušeniam. Uvedomujeme si svoju slabosť a to v nás vyvoláva pochybnosti o dosiahnutí cieľa, do ktorého nás Pán pozýva. Ale túto našu slabosť a neistotu prekonáva Ježiš Kristus svojou mocou, ak sa mu dáme premeniť podobne ako jeho apoštoli a všetci ostatní svätí.

Naše premenenie začína výstupom na vrch. Tak ako Petra, Jakuba a Jána, aj nás Pán Ježiš chce vyviesť na vrch premenenia. Tým výstupom je prekonanie prekážok, ktoré nám bránia byť blízko Boha. Potrebujeme si vytvoriť podmienky – „vystúpiť na vrch“, na ktorom sa môžeme stretnúť s Bohom a počúvať ho. Na hore hovoril Boh najskôr prostredníctvom Mojžiša a Eliáša o Ježišovom odchode z tohto sveta do nebeskej vlasti. Nám hovorí, aby sme počúvali jeho Syna a tak ho mohli nasledovať do vlasti, ktorú nám pripravil v nebi.

Pri čítaní Svätého písma lepšie spoznávame Ježiša Krista a počúvame, čo nám hovorí. Máme počúvať nielen sluchom, ale predovšetkým srdcom, aby sme žili podľa jeho učenia. Tak sa nechávame pretvárať jeho slovom a mocou z telesného na duchovného človeka, aby sa na nás uskutočnili slová sv. Pavla: On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu. Boh svojim slovom a mocou odstraňuje neistotu a strach z nášho života a dáva nám záruku, že uvidíme Pánove dobrodenia v krajine žijúcich.

Otázky na uvažovanie

1. Ako reagujem na ťažkosti, utrpenie a pokušenia, ktoré mi pripomínajú, že sa nachádzam v „krajine smrti“ (je to strach, hnev, úzkosť, depresia, modlitba, dôvera v Božiu pomoc…)?
2. Ako uskutočňujem môj „výstup na horu“, aby som sa mohol stretnúť a rozprávať s mojím Bohom?
3. Modlím sa k Ježišovi Kristovi, aby pretváral moje telo tak, aby sa stále viac podobalo jeho oslávenému telu? Vedie ma Ježiš z „krajiny smrti“ do mojej vlasti v nebi?

Odpoveď a predsavzatie

Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.

Aké si dáme predsavzatie?

Záverečná modlitba

Poďakujme Bohu za jeho slovo, ktoré je pre nás slovom života a spásy.

---

Tweet