DUCHOVNÁ OBNOVA: TRETIA ADVENTNÁ NEDEĽA V ROKU B
Velebí moja duša Pána
a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi,
lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Hľa, od tejto chvíle
blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,
a sväté je jeho meno
a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie
s tými, čo sa ho boja.
Hladných nakŕmil dobrotami
a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka,
lebo pamätá na svoje milosrdenstvo.
Duchovná obnova vo formáte doc.:
Modlitba a čítanie Božieho slova
Modlitbu prednesie vedúci stretnutia alebo niekto z účastníkov. Prečítajú sa čítania a evanjelium.
Úvod
Dnešné Božie slovo nám hovorí o radosti. Oznamuje nám, že Boh chce, aby sme sa ustavične radovali. Prorok Izaiáš opisuje dva zdroje pravej radosti. Prvým je Božie slovo. Pán pomazal svojho posla, aby ohlasovaním Božieho slova prinášal radosť tým, že:
- hlása radostnú zvesť chudobným
- uzdravuje skrúšených srdcom
- oznamuje zajatým slobodu a väzneným prepustenie
- ohlasuje rok milosti Pána.
Druhým zdrojom radosti sú Božie dary spásy a spravodlivosti. Prorok opisuje prijatie týchto darov ako oblečenie sa do šiat: Pán „ma zaodial rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti“. Hovorí sa, že šaty robia človeka. Spása a spravodlivosť, do ktorých Boh „oblečie“ človeka, robia z človeka Božieho syna alebo dcéru.
Sv. Pavol v Liste Solúnčanom píše, čo má robiť človek, aby mal v sebe radosť, ktorú mu Boh dáva. Ako prvú činnosť uvádza modlitbu. Modlitba spája človeka s Bohom – človek si otvára srdce pre počúvanie a prijatie Božieho posolstva o spáse. Tiež si pripomína, čo Boh už urobil v jeho živote a to ho vedie k vzdávaniu vďaky. Vďačnosť človeka voči Bohu môže byť súčasne svedectvom o Bohu a jeho milosrdenstve pre tých, ktorí počúvajú modlitbu vďaky. Tak sa upevňuje viera a dôvera v Boha.
Druhou činnosťou, o ktorej píše sv. Pavol, je pripravenosť počúvať Ducha Svätého a pod jeho vedením rozlišovať, čo je dobré. Keď sa človek nechá viesť Duchom Svätým, vyhne sa zlu uchová si v srdci radosť. Vtedy vníma Boha ako Boha pokoja, o ktorom sv. Pavol píše, že posväcuje svojich verných a chráni ich pred porušením.
Evanjelium nám predstavuje človeka vedeného Duchom Svätým a plniaceho poslanie, ktoré mu Boh zveril – poslanie ohlasovať radostnú zvesť svetu. Tým človekom je Ján Krstiteľ. Máme pred sebou obraz pokorného človeka žijúceho v pravde. Na otázku, kto je, Ján odpovedá, že nie je Mesiáš, ani Eliáš, ani prorok. Skromne sa nazýva hlasom volajúceho na púšti. Napriek svojej pokore má Ján veľké poslanie: vydať svedectvo o svetle, ktoré prichádza, aby rozptýlilo tmu sveta ovládaného zlom a hriechom. Tí, ktorí uveria Jánovmu svedectvu, prijmú svetlo spásy a budú vyslobodení z otroctva hriechu. Naplní ich radosť z toho, že sa stanú Božími synmi a dcérami.
Božie slovo
K prijatiu radosti, ktorú nám prináša prichádzajúci Mesiáš, nás pozýva P. Mária slovami svojho chválospevu:
Velebí moja duša Pána
a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi,
lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Hľa, od tejto chvíle
blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,
a sväté je jeho meno
a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie
s tými, čo sa ho boja.
Hladných nakŕmil dobrotami
a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka,
lebo pamätá na svoje milosrdenstvo.
Úvaha
Na úvod P. Mária vyjadruje vďačnosť pôvodcovi jej radosti. Z celej duše chváli Pána a nazýva ho „Boh, môj spasiteľ“. Tým poukazuje aj na príčinu svojej radosti. Je ňou spása, ktorú jej daruje Boh. Je to Boh, akého spoznal vyvolený ľud počas dejín spásy: Boh, ktorý sa ujíma ponížených a slabých. Tento Boh „zhliadol na poníženosť svojej služobnice“. V dôsledku Božieho sklonenia sa k jeho služobnici, je P. Mária vyvýšená a s radosťou hovorí: „od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“. Napriek vyznačeniu, ktorého sa jej dostalo, P. Mária ostáva pokornou Pánovou služobnicou a vyznáva, že jej vyvýšenie a sláva sú darmi od Boha: „veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno“.
Nasledujúce slová chválospevu sú výzvou žiť v bázni pred Bohom, lebo tí, „čo sa ho boja“, zakusujú Božie „milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie“. Toto je svedectvo o Božej vernosti prejavujúcej sa neustálym preukazovaním milosrdenstva tým, ktorí žijú v bázni voči Pánovi. Na záver sú uvedené dva príklady toho, ako Boh preukazuje svoje milosrdenstvo:
- sýti hladných, ktorí sú odkázaní na neho, zatiaľ čo bohatí, spoliehajúci sa na svoju vlastnú šikovnosť a schopnosti, sú prepustení naprázdno,
- ujíma sa svojho vyvoleného ľudu, ktorý mu je poslušný.
Výzva Božieho slova pre nás
Po vypočutí Božieho slova sa zamyslime nad tým, ako sa dotýka nášho života. Problémy, ktoré nás trápia a s ktorými si nevieme poradiť, nám naznačujú že adresátmi Božieho radostného posolstva sme aj my. Veď toto posolstvo je určené chudobným, ktorí sú odkázaní na Božiu pomoc. Keď prežívame smútok a bezradnosť, Boh nás oslovuje aby uzdravil naše skrúšené srdcia. Keď sme zahanbení a sužujeme sa pre naše hriechy a zlozvyky, Božie slovo prichádza, aby nás oslobodilo z otroctva zla a z väzenia našich zlozvykov.
Radostné vyhlásenie proroka Izaiáša „Pán ma zaodial rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti“ nám pripomína, že aj my sme boli „oblečení do rúcha spásy“ pri našom krste a vždy, keď sme vo sviatosti zmierenia očistení od hriechov, Pán nás „zahaľuje plášťom spravodlivosti“. Radosť z týchto darov si máme uchovávať udržovaním blízkeho vzťahu s ich darcom, ako aj vďačnosťou a oslavou nášho Boha. Keď počúvame Ducha Svätého a nechávame sa ním viesť, chráni nás pred zlom a napĺňa naše srdcia radosťou a Božím pokojom, ktorý nám svet nemôže zobrať.
Dnes máme pred očami vzor, aký nám dáva Ján Krstiteľ. Zoberme si z neho príklad ako máme v pravde a pokore očakávať príchod nášho Spasiteľa a súčasne byť jeho svedkami v našom prostredí. Veď aj nám dal Boh poslanie, aby sme pred svetom svedčili, že prichádza svetlo, ktoré zaženie temnoty tohto sveta. Vydávajme svedectvo o tom, že tak, ako na P. Máriu, tak aj na nás zhliadol Pán a urobil veľké veci v našom živote.
Otázky na uvažovanie
- Mám skúsenosť s tým, že sa ma Božie slovo dotklo v ťažkej situácii a naplnilo ma nádejou a radosťou?
- Uvedomujem si veľké veci, ktoré Boh koná v mojom živote a som mu za to vďačný? Vyjadrujem svoju vďačnosť v modlitbe, prípadne o nej hovorím aj iným?
- Volám si pri rozhodovaní na pomoc Ducha Svätého? Pomáha mi to udržať si pokoj a radosť v srdci?
Odpoveď a predsavzatie
Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.
Dáme si nejaké spoločné alebo individuálne predsavzatie?
Záverečná modlitba
Tweet
